
Keby rodili muži, to by bolo!
Keby muži rodili, všetko by sa začínalo prevenciou. Ženy by boli uzrozumené o povinnostiach chráneného sexu. Následkoch, ktoré ponesú, ak ochranu pri styku odmietnu, nedajbože bez vedomia muža sa jej zbavia. Sankcie a celoživotné platenie tučných alimentov by boli výstrahou pre všetky.
Redakcia Žien v meste · 6. augusta 2020 · 3 min čítania
Keby rodili, dojčili a o deti sa starali muži, svet by vyzeral inak. V prvom rade by matička Zem jasala. Miesto 8 miliárd, by nás tu bolo zopár miliónov. Bolestivý pôrod, historicky vysoké riziko úmrtia, zničené telá, padnuté maternice a popôrodnú depresiu by podstupovali len hrdinovia, patrične uctievaní a vyzdvihovaní celou komunitou. Ich status by sa blížil k pojmu blahoslavený.
Keby muži rodili, všetko by sa začínalo prevenciou. Ženy by boli uzrozumené o povinnostiach chráneného sexu. Následkoch, ktoré ponesú, ak ochranu pri styku odmietnu, nedajbože bez vedomia muža sa jej zbavia. Sankcie a celoživotné platenie tučných alimentov by boli výstrahou pre všetky.
Robili by sa námatkové kontroly a opakované rebelstvo vysadenia hormónov by sa bez milosti trestalo.
[[etarget]]
Zo sveta, ktorý poznáme, by ostalo len to, že hormonálnu antikoncepciu by naďalej užívali ženy. Predsa nezaťažíme organizmus tvorov, ktorí nám rodia deti chemickými látkami!
Interrupcie by boli preplácané štátom spolu so psychologickou podporou po zákroku. Žena, ktorá sa na nechcenom počatí spolupodielala, by musela muža odškodniť za spôsobenú psychickú ujmu. Stala by sa čiernou ovcou s reputáciou nezodpovednej egoistky.
Tehotenstvo by bol požehnaný stav, hodný odpočinku s plným platom prvých 6 mesiacov a následnými stupňujúcimi sa bonusmi za každý mesiac strávený vo fyzickom diskomforte. Materská by sa nevymeriavala z platu a neklesala. Materská by sa nadstavovala na pôvodný plat.
Prečítajte si
Pôrodníctvo by bolo najvyspelejším odvetvím zdravotníctva. Konečne by fungovali pôrodné domy! Veď každý vie, že pôrod nie je choroba, prečo by chudáci muži mali privádzať na svet deti medzi chorými ľuďmi a byť klasifikovaní ako pacienti?
Pôrod by sa začal tým, že vyšetrujúci medicínsky personál by sa mu predtým než začne šmátrať v jeho intímnych útrobách aj predstavil a s chápavým úsmevom rodiaceho muža ubezpečili: “ Žiaden strach, sme tu pre Vás a Vaše bábo. Zvládneme to.“
Pôrod by automaticky zahŕňal masáž hrádze na to vyškoleným personálom. Spevy dúl(ov) by zneli chodbami. Polohy by boli zvoliteľné a navrhované v súlade s gravitáciou, nie proti nej. Nástrihy hrádze by sa znížili na optimálne minimum. Zašitia by sa vykonávali pod lokálnou anestézou. Zošitia po natrhnutí by sa stali novým umeleckým smerom, kde by majstri svojho remesla zdokonaľovali stehy. Mali by vlastný rukopis a štýl. Muži by si vyberali, koho rukou budú ozdobení v medzinoží. Raz ročne by sa udeľovali ceny za najelegantnejší steh.
V šestonedelí by štát posielal do domácností pomocníčku na všetko. Muži, ktorí sa rozhodli nedojčiť by dostali dojiča – výborne platená funkcia so spoločenským statusom.
Každé porodené dieťa by znamenalo doživotný mesačný bonus na plate ako aj skrátenie veku do dôchodku. Muži dojčiaci dlhšie než 6 mesiacov, by mali nárok na úpravu pŕs hradenú štátom. Priezvisko dieťaťa by automaticky bolo toho, kto ho vynosil a odrodil. Ak by sa žena zaviazala právnym zväzkom a stabilnou finančnou podporou, mohlo by mať aj jej priezvisko, hneď za mužovým.
Slobodní otcovia by mali automatický prístup k fondom vyhradeným na ich ekonomickú podporu, spoločenskú integráciu a kultúrny rozmach. Hoci fondy by neboli ani nutné, keďže žiadna žena, ktorá sa na počatí podielala by si netrúfla riskovať právny postih a verejnú potupu za to, že odmieta prispievať na výživné svojho dieťaťa.
Ej bysťu, keby muži rodili, bolo by nám všetkým sveta žiť!
Ale keďže nerodia, po prázdninách sa s ešte väčšou silou a odhodlaním bude zase rozhodovať o našich telách i osudoch.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



