Kostlivci v mobiloch

 

Partia starých a blízkych priateľov sa stretne na večeru. Tak, ako to už robia celé roky. Vonku svieti obrovský mesiac, je čas splnu. V noci bude zatmenie a priatelia ho chcú spoločne pozorovať. Všetci majú okolo štyridsiatky. Každý do diskusie pri večeri vnáša svoj príbeh, aj svoje problémy. Najskôr sa debata nesie v pomerne ľahkom tóne a núdza nie je ani o žartíky typu: muži sú ako PC – stále ich niečo spomaľuje, nedokážu robiť viac vecí naraz, vírus ich položí. Ženy sú ako Mac – stoja veľa peňazí, pekný obal, ale obsah až tak nie….. Nálada je príjemná.

Zrazu niekomu zazvoní mobil a on si odíde vybaviť hovor do vedľajšej miestnosti. Vtedy dostane psychoterapeutka Eva nápad. “Zahrajme si hru. Veď pred sebou nemáme čo tajiť. Vyložme na stôl svoje mobily a každý hovor, každá správa, každý mail, či whats-up bude verejný. Všetko, čo nám do mobilu počas večere príde, ukážeme, prečítame a zverejníme pred všetkými.”

V tej chvíli nastane medzi priateľmi nervozita. Akýsi šiesty zmysel im hovorí, že je to príliš veľké riziko. Mobil je súkromná záležitosť. Je to akýsi ochranný štít deliaci nás od zvyšku sveta. Privátny denník, čierna skrinka. Keď nám niekto ukradne mobil, je to poníženie, dostane sa do nášho najtajnejšieho súkromia. Priatelia sa však navzájom vyhecujú, aby išli s kožou na trh. Nikto to v skutočnosti nechce, ale každý sa pred manželkami, manželmi a priateľmi bojí priznať, že má svojho kostlivca v mobile. Iný tajný život. Možno iba online, možno skutočne.

Ako sa mesiac na oblohe postupne zahaľuje do tmavého rúcha zatmenia, naši priatelia vďaka mobilom odhaľujú svoje temné stránky. Zisťujeme ich veľké tajomstvá, s ktorými žijú roky a ktoré taja pred rodinou, kamarátmi a niektoré nevedia priznať ani sami pred sebou. Nevinná hra sa mení na psychologickú drámu. Zisťujeme kruté pravdy nielen o protagonistoch, ale aj o sebe a o svojom živote.

Taliansky film režiséra Paola Genovese Úplní cudzinci je skvelou sondou do života súčasných štyridsiatnikov, ale aj nás všetkých, ktorí ho uvidíme. Ukazuje nám, že vďaka technológiám žijeme vedľa seba, no niekedy sme aj pre tých najbližších dokonalými cudzincami. To, čo skrývame, je však nebezpečné najmä pre nás samých. Okrádame sa o dôveru, o vzájomnú pomoc, strácame vzťahy práve tým, že žijeme paralelné životy. Sme ako muchy, ktoré uviazli vo vlastných sociálnych sieťach a tak sme sa zamotali, že už nevieme, ako z toho von.

Všetci máme tajomstvá. Niektorí v mobiloch, niektorí v počítačoch, niektorí v sebe. No film Úplní cudzinci nás núti zamyslieť sa, ktoré z nich je dobré si ponechať a ktoré z nich majú na náš život deštruktívny dopad. Skôr ako dostaneme s priateľmi nápad zahrať si ruskú ruletu so svojimi mobilmi, mali by sme si ujasniť či vieme, čo môžeme navždy stratiť. Môže to byť hra na život a na smrť. 

.

Prečítajte si aj Týždeň učiteľ