Týždeň učiteľ

 

Bol to týždeň plný zmien. Mám pocit, že všetci okolo prechádzajú výraznými zmenami. Rozchody, zmeny práce, výpovede, sťahovanie. Neviem, či to prináša jar a spolu s ňou to prebúdzanie a zmeny v prírode. Ja som v živote dlho nerobila zmeny, ktoré som robiť mala. A prišlo vyčerpanie, únava, vyhoretie, neviem ako to nazvať. Práca ma posledný mesiac už nebavila a možno posledného pol roka som sa cítila veľmi zaťažená. Aj malá námaha bola pre mňa náročná. Zimu som doslova pretrpela. Február a marec priniesol mnohé zmeny zvonka a ja som začala cítiť, že je čas aj na moje vlastné. Že už nemôžem váhať.

Ja som sa rozhodla zmeniť prácu a zaradiť sa do úplne inej branže. Doteraz som pracovala pre mnohé agentúry a mala som pocit, že hoci v každej je niečo pozitívne, aj tak stále dokola prichádzajú rovnaké výzvy, rovnaké skúšky. Nemala som pocit, že ma to niekam posúva. Preto som sa rozhodla zanechať reklamu, ktorá mi už neprinášala radosť, hoci som pracovala na pekných projektoch. Zanechala som ju v momente, kedy mi dala veľa pekného a ja som v nej dosiahla mnohé úspechy, na ktoré môžem byť hrdá. Po dvadsiatich rokoch práce cítim, že chcem robiť niečo iné, niečo čo je mojou naozajstnou vášňou. Reklamu si nechám ako koníčka, keď príde nejaká pekná drobná výzva, ktorá ma zaujme. Budem pracovať s knihami. Budem sa venovať niečomu, čo naozaj milujem. Knihy sú mojou súčasťou celý život. A teraz ich môžem propagovať, môžem sa nimi zaoberať a môžem sa z nich učiť nové veci.

Okrem toho som vždy túžila precestovať francúzske pobrežie. Tak sme sa s kamarátkou rozhodli a kúpili si poznávaciu dovolenku po francúzskych mestách. Dovolenku som už nemala niekoľko rokov. Takú ozajstnú. Vždy to bolo maximálne pár dní, možno týždeň. Teraz cítim, že to veľmi potrebujem. Obe prechádzame životnými zmenami, tak prečo nie. Už nejde všetko odkladať na zajtra. Minulý víkend na seminári s tibetským lámom sme si vypočuli, že je veľmi dôležité meniť veci, ktoré meniť máme a neodkladať všetko na druhý deň. Naša kniha života má niekoľko strán a my nevieme, na ktorej sa práve nachádzame. Možno to je niekde v strede knihy a možno už máme pred sebou len pár stránok.

Nemôžeme stále čakať a nespokojne prežívať zo dňa na deň. Zistila som, že naozaj sa nám môžu diať zázraky. Keď sa vzdáme toho, čo nefunguje, keď to pustíme, keď si vyberieme ťažšiu cestu cez nekomfortnú zónu, tak nám zázraky a dôležité veci v živote nezostanú utajené. Celé roky som sa niektorých vecí nevedela vzdať. Nakoniec som sa vzdala, s množstvom sĺz a bolesti som sa toho pustila a pozitívne zmeny sa naštartovali. Začalo sa konečne diať to “dobré”. To, o čom som roky hovorila, ale nikdy nezrealizovala. Som veľmi vďačná a tento týždeň ešte vďačnejšia, že stretávam ľudí, od ktorých sa môžem učiť. Že napriek zlyhaniam nakoniec prídem na to, kde je tá správna cesta. Že aj keď pomaly, nakoniec k zmene dospejem. Tento týždeň bol mojím učiteľom. Všetko to, čo som vedela teoreticky, mi ukázal v praxi. Teraz to už len nepokaziť a počúvať dobré rady zvonku aj tie z vlastného vnútra. 

.

Prečítajte si aj Bojujme o dušu!