Kto komu pomáha?

„Vy máte zato veľké šťastie, ako vám manžel s deťmi pomáha“. Dobre myslený kompliment od mnohých príbuzných, ktorí k nám prídu na návštevu, susedov a známych mojich rodičov.

Tak je to ešte stále zakódované v mnohých mysliach, pre mamu je povinnosťou sa starať o deti, pre otca je to dobrým skutkom, ktorý z neho robí hrdinu.

Tri čulé deti, dvaja pracujúci rodičia, kamarátok a kamarátov kopa, športy, hudobné nástroje, balet. Pre vonkajších pozorovateľov, návštevy i susedov, každú chvíľu štartujúce auto pred domom. Odchody z domu ráno za tmy, návraty domov večer za tmy. Rokmi zabehané zadelenie, kto nákupy, smeti, narodeninové darčeky, varenie, rozvážanie, pranie, obnovovanie oblečenia, z ktorého vyrastajú ako Alica v krajine zázrakov po zjedení koláčika „Zjedz ma“. Nezratúvame, kto robí viac, či menej, obaja robíme, čo je v našich silách a časových možnostiach.

Spoločnosť hodnotí muža ako pomáhajúceho a nie jednoducho starajúceho sa o svoje deti a svoju domácnosť.

Kamarátku v Piešťanoch na materskej dovolenke so štyrmi deťmi vytáča, keď všetky susedy v činžiaku jej hovoria, akého má zlatého manžela, že ho musela v lotérii vyhrať, že koľko jej s deťmi pomáha. Akoby tie deti boli len jej a manžel robil charitu, keď ich po práci zoberie na bicykle, aby ona mohla navariť pre šesťčlennú rodinu večeru.

Mužovi nikto nepovie, že aké má šťastie, že koľko mu partnerka s deťmi pomáha. Žena sa stáva hrdinkou, len ak garáž upratuje, alebo pneumatiky na aute vymieňa. Na jej hrdinstvo nestačí, keď deti idú vždy čisté, naučené do školy, s desiatami v aktovkách, keď ich večer čaká teplá večera a vyžehlené oblečenie na ďalší deň.

Kolegyni pretiekol pohár, dostala sa do bodu, že mala dosť ponáhľania sa z práce, aby stihla školskú družinu, aby po príchode domov s od únavy upišťanými deťmi si hneď musela opásať zásteru, chystať večeru a manžel si večer zahral s okúpanými, najedenými a do školy pripravenými deťmi pexeso alebo Človeče. Prehodili si každodenné úlohy, ráno ona vodí deti do školy a škôlky, večer zostáva dlhšie v práci, manžel odchádza do práce skoro ráno a večer vyzdvihuje deti, varí večeru, kontroluje úlohy a moja kolegyňa sa s deťmi večer hrá a číta s nimi rozprávky. Ich každodennosť funguje rovnako harmonicky a efektívne, ako keď boli roly vymenené.

Hoci pri pečení bábovky sa cítim istejšie ako pri ukladaní parkiet, stereotypy nemám rada.

 

Prečítajte si aj Sviatok Troch kráľov je vo Francúzsku dlhší ako Vianoce

   

Ženy v meste