Kultúry a ľudia alebo Havran a Sulík

 

V stredu večer popri úlohách, varení a premiestňovaní po dome veľkého prúteného koša plného bielizne, počúvam priamy prenos debaty Michala Havrana s Richardom Sulíkom. Pendlujúc medzi detskými izbami, kúpeľňou a kuchyňou zastanem pred počítačom pri slovách Michala Havrana, že všetky kultúry sú kompatibilné, s čím Richard Sulík nesúhlasí.

V piatok mi kamarátka rozprávala, ako zle znáša, že nie je s rodinou na pohrebe jej brata, ktorého práve pochovávajú v Južnej Amerike. Ona tam letí až o pár dní. Niečo ti prečítam, hovorím jej, rýchlo hľadajúc na mobile status Veroniky Šikulovej o pohrebe v Jablonici. V snahe o čo najvernejší preklad jej po francúzsky citujem slovenskú spisovateľku. Uplakané oči majú v sebe údiv, presne tak to cítim, povie a pýta sa ma na meno spisovateľky. O chvíľu ťuká do mobilu v španielčine slovenské vety, ktoré počula vo francúzštine. O rodinných múroch, oknách, ktoré neprefúka, o malých rodinkách, v rámci tej veľkej, v ktorej sme sa narodili, o tom, že z každého, aj z toho najsmutnejšieho stretnutia, odchádzame silnejší. Posiela ich za Atlantický oceán svojím spolusmútiacim súrodencom, bratrancom a sesterniciam.

Počas obeda mladá kolegyňa Maročanka, vo veku kdesi na pol ceste medzi vekom našich dospievajúcich detí a naším zrejúcim vekom, radí, že nech nikdy nepovieme dieťaťu, že nás sklamalo, lebo to v dospievaní bolí najviac. Bolí tiež, keď sa rodič prestane s dieťaťom z hnevu rozprávať, keď deťom nedôverujeme, nech ich kontrolujeme tak, aby o tom nevedeli. Nech si nemyslíme, že v súkromných školách drogy nehrozia, väčšinou sú tvrdé drogy dostupnejšie a rozšírenejšie v prestížnych súkromných školách ako na štátnych školách na chudobnejších predmestiach. A že, ak chceme vedieť, či dieťa nefajčí, treba nenápadne čuchať vlasy, ruky a šále. Kolegyňa z Ghany na to zareaguje, že svojich troch synov do 30-ky zavrie doma alebo ich pošle na rok do rodnej dediny v Afrike, nech sa posadia na kraj prašnej cesty a rozmýšľajú o živote.

V metre mi zasvieti smska od dcéry. Môže Laila zostať u nás na večeru? Potrebujeme dokončiť referát z dejepisu. Vyvarím špagety, otvorím konzervu s bolonskou omáčkou. Alžírska kamarátka mojej dcéry točí špagety okolo vidličky a rozpráva, že matematikárka na nej sedí, odkedy ju na začiatku roka nachytala, ako si na hodine kreslí do kalendára.

Večer mi kamarátka z Argentíny ďakuje, že som v rozhlase spomenula jej fotografie a napíše mi, že sa jej veľmi páči pieseň na konci relácie. Zhorí všetko čo mám od Desmodu.

Po niekoľkých stranách knihy Modrý vrch od Meira Shaleva mi hlava padne na vankúš a v myšlienkach sa prehupnem do víkendu, rozmýšľajúc nad tým, čo si oblečiem na liturgiu v ortodoxnom kostole v 16. parížskom okrsku, kde bude v spevokole spievať moja grécka kamarátka.

Myslím si, že všetky kultúry sú kompatibilné, nie však všetci ľudia.

 

Prečítajte si aj Cestovanie do Álp