Ženy v meste
Láska – najkrajšia reč

Láska – najkrajšia reč

Láska kvitne v každom veku. V tom vyššom veku je hádam taká najčistejšia. Bez slov. Keď stačí iba prítomnosť toho druhého, keď počujete jeho tichý dych, hoci viete, že ste už bližšie ako ďalej. Ako láska dvoch labutí. Keď jedna umrie, druhá už od žiaľu nedokáže žiť.

Redakcia Žien v meste · 19. augusta 2018 · 2 min čítania

 

Láska je jedinečná reč. Reč, ktorej rozumejú všetci.  Jednoduchá. Nezištná. Čistá. Stačí sa pozrieť do očí toho druhého, stačí nežné pohladenie, objatie… Aj taká úplne „obyčajná“ láska ku svojmu blížnemu robí z nás iných ľudí.

Každá z nás žien však túži po veľkej láske. Najväčšej. Láske ako z knižky. A žili pokým nepomreli… Láska až po hrob ako sa hovorí. Hoci, niektoré radšej single. Tak im to vyhovuje. Nezazlievajme. Každá z nás uprednostňuje niečo iné. Jedna zábavu, iná zase rodinný život, šport, prírodu, domáce práce, alebo aj úplný pokoj a ticho. Osamote.

Partnerská láska je azda tá najnáročnejšia. Je to kopec odriekania, prižmúrených očí, ústupkov. Na lásku nie je však nikdy neskoro. Keď máme dvadsať, príde nám to také smiešne, že starký požiada svoju priateľku o ruku. Ale je to tak! Láska kvitne v každom veku. V tom vyššom veku je hádam taká najčistejšia. Bez slov. Keď stačí  iba prítomnosť toho druhého, keď počujete jeho tichý dych, hoci viete, že ste už bližšie ako ďalej. Ako láska dvoch labutí. Keď jedna umrie, druhá už od žiaľu nedokáže žiť.

 

Prečítajte si

Neverník ocko a maturantka II.

 

Láska vie aj nesmierne bolieť. Ani tá najväčšia nemusí vydržať. On a ona dospejú do štádia, že si nemajú čo povedať. Sú ako dvaja cudzí ľudia na jednej lodi. Záľuby sa rôznia, hľadanie chýb, nevrlosť sú na každodennom poriadku. Láska sa pomaly vytráca ako taký zlodej. Alebo, aj taká, v poslednej dobe veľmi častá a vykričaná nevera, ktorá úplne zaklincuje aj tú poslednú nádej. Je postrachom každého vzťahu.

Ťažké je sa s ňou zmieriť, ešte ťažšie ju prijať. Najdôležitejšie je však urobiť maximum pre záchranu, aj keď je ťažké. Aby sme našli ten svoj pokoj. Odpustiť, aj keď je to balvan. Posunúť sa ďalej, ale vedieť povedať „a dosť!“, keď sa už nedá, aby sme si zachovali svoju hrdosť. Nezabúdajme, že aj tá najväčšia prehra nás posilní. To zistíme až neskôr. Zázraky na  počkanie sa nikdy nedejú. Prichádzajú, keď ich najmenej  čakáme. Len treba veriť.

Milujme a budeme milovaní. Rozdávajme lásku a budeme ju dostávať viacnásobne. A je to úplne jedno či je to láska k mužovi, žene, sestre, bratovi, kamarátke. Srdce máme totiž nesmierne veľké pre taký úžasný dar. Láska je to najviac!

 

 

 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026