
Mesiac nenávisti
Zobudím sa. Na mobile už hneď z rána desiatky notifikácií na Facebooku. Prescrollujem zbežne. Niektoré vecné, niektoré milé, polovica z toho nenávistné príspevky. Spája ich jedno – približne rovnaký obsah o tom, aká príšerná som novinárka. Vymyslené meno, nejaká komiksová fotka, prípadne ruská vlajka.
Redakcia Žien v meste · 7. mája 2018 · 3 min čítania
Mám teraz také náročnejšie obdobie. Píšu o mne médiá – seriózne, aj bulvár. A kým obsah médií je vo všetkých typoch novín pravdivý, v obsahu hejtu, ktorý dostávam, to nezohráva v podstate žiadnu rolu. Opíšem vám môj bežný deň za posledný mesiac.
Zobudím sa. Na mobile už hneď z rána desiatky notifikácií na Facebooku. Prescrollujem zbežne. Niektoré vecné, niektoré milé, polovica z toho nenávistné príspevky. Spája ich jedno – približne rovnaký obsah o tom, aká príšerná som novinárka. Vymyslené meno, nejaká komiksová fotka, prípadne ruská vlajka. Zo začiatku som sa snažila ich nahlasovať Facebooku – sú to predsa jasné falošné profily. Asi po dvadsiatich, keď mi Mark odpísal každý raz, že profily neporušujú zásady komunity na Facebooku som to vzdala. Nemá to význam.
Som na to zvyknutá. Stáva sa mi to už roky. Príde vlna, keď moje statusy zdieľajú nejaké konšpiračné stránky. Dohrnú sa presne takíto ľudia, ale zasa odídu. Rozdiel dnes je ten, že to trvá už mesiac, a nikam neodchádzajú. Vyzerá to potom už aj trocha bizarne, keď mám na profile výzvu, aby ľudia pomohli Eugenovi, vozíčkarovi, ktorý potrebuje výťah, aby sa dostal z bytu. Pod postom mám ľudí, ktorí chcú pomôcť, a potom samých podivných týpkov, ktorí mi nadávajú. Sú to často vymyslené obvinenia, konšpirácie alebo len najtupšie nadávky.
Prečítajte si
Facebook má nielen problém s tým, že ho propaganda využila na ovplyvňovanie volieb, či preto, že milióny dát o užívateľoch unikli. Rieši aj iný problém – nenávisť, respektíve Hate speech. Pred piatimi dňami sa ukázalo, že po tom, čo niekoľkokrát verejne Mark Zuckerberg sľúbil, že sa bude vážne zaoberať nenávisťou na Facebooku, testujú nový nástroj ako lepšie odhaliť hate speech. Užívateľom sa pri každom poste objavila možnosť, označiť ho za hate speech. Akurát, že sa to objavilo užívateľom omylom, Facebook zatiaľ niečo podobné testuje interne. Posledné roky ukázali, že nenávisť je niečo, s čím si Mark, ani iní IT géniovia nevedia na sociálnych sieťach poradiť.
V druhej polovici roka 2017 plnilo Mjanmarsko titulky všetkých novín. Vraždenie moslimských Rohingov v krajine, etnické čistky, 700 tisíc ľudí na úteku do susedného Bangladéšu. Experti zmapovali asi 15 tisíc príspevkov na Facebooku, ktoré sa začali rok pred vrcholom krízy. Guardian písal, že tesne pred vyostrením situácie sa znásobili nenávistné príspevky voči Rohingom, a začali byť organizované a viac militantné. Objavili sa vyfabrikované hoaxy, falošné správy. Situáciu v Mjanmarsku to ovplyvňovalo o to viac, že Facebook je podľa štatistík hlavným zdrojom správ na internete pre veľkú časť obyvateľstva. Nakoniec to potvrdilo OSN, a priznal to aj šéf Mark Zuckerberg.
Nedá sa povedať, že by proti tomu Facebook nič nerobil. Organizuje kampane proti nenávisti, zvyšuje počty ľudí, ktorí posudzujú jednotlivé príspevky, a do organizácií, ktoré sa snažia na tomto poli niečo robiť, investuje milióny eur. Zatiaľ sa však nepodarilo nájsť recept na nenávisť. Prognóza je, že do desiatich rokov dokážu použiť na odhalenie hate speech nie ľudí, ale umelú inteligenciu.
Vrátim sa na záver k svojmu príbehu. Ak je niečo, čo mi veľmi pomáha, je to podpora. Moji followeri majú jednu úžasnú vlastnosť – zastanú sa ma. Vždy a stále. Nečítam všetky komentáre, ale moment, keď ste terčom organizovanej nenávisti, jediné, čo vám pomôže, sú iní ľudia. Ak máme čakať desať rokov na vývoj robotov, ktorí dokážu vyriešiť tento problém, jediné, čo nám pomôže dnes, sme my sami. Platí to v reálnom aj vo virtuálnom živote. Ak uvidíte, že niekto je terčom trollov alebo nenávisti, zastavte sa tam na chvíľu a nechajte svoju vlastnú pozitívnu stopu. Verte mi, človeka to zahreje na srdci.
Prečítajte si
Si sympatická kolegyňa? A máš toho už plné zuby?
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



