Módu neriešim, nosím pracovný kroj

 

Vyskočilo mi videjko, kde česká topmodelka rozpráva, že má haldy šiat, aj si kúpi, aj dostáva, no len raz si ich môže obliecť, lebo módna polícia by ju rozniesla v bulvári na kopytách. Topánky majú svoju extra izbu. TV redaktorka obdivne ochká, aké to je božské, sen každej ženy. Ja hľadím ako puk.

Myslela som si, že toto sa už nenosí hovoriť verejne. V žiadnej bubline. Bo všetci vieme, že máme šiat viac než je zdravé a snažíme sa to redigovať. Nie vždy sa darí, no vnímame, že je to globálny problém, ktorý má  následky. Že hromadenie a jednorázové nosenie nie je vec hodná nasledovania. A vôbec, módna polícia, už názov sám o sebe absurdný, s militantným podtónom, je kto? Z akého kreditu hodnotí iných?

 

Triedim, rozdávam, ale aj kupujem

Priznávam, aj ja mám viac než je treba. Triedim, rozdávam, predávam, no i kupujem. Snažím sa s rozmyslom. Občas neodolám, chvíľková túžba mi zahmlí mozog a kúpim zbytočne. Uvedomujem si to a snažím sa s tým pracovať.

Píše sa rok 2019, globálne katastrofy vyklepkávajú na naše zreničky, kedy si už konečne všimneme, čo nadbytočným konzumom spôsobujeme. Je najvyšší čas si kolektívne povedať: Poďme sa liečiť! Z nákupného tiku. Z prehnaného zoskupovania vecí a posudzovania žien podľa počtu šiat, ktoré vlastnia a frekvencie s akou ich na verejnosti obmieňajú.

Je jedno, či sme verejne známe, či neznáme, či sa obliekame na odovzdávanie cien alebo do kancelárie. Lebo keď nie na bulvári, môže nám záležať na kolegyni či susede,  aby nás videli stále v inom, novom, značkovom. Čo treba zmeniť, je vnútorné nastavenie. Odmenou za triezvosť, je okrem sebazáchrany i dobrý, povznášajúci pocit. Zo seba.

Ja som sa v ňom chvíľkovo dosýta vykúpala. V dobrom pocite. Poviem ako.

Minulý rok som zašla o krôčik ďalej než je nekupovanie a skúsila som to, s čím som už dlho v mysli koketovala. Chodiť v tom istom.  

 

Prečítajte si

Nenoste značky na oblečení. Sama ste značkou

 

Skúsila som pracovnú uniformu 

Poslednou kvapkou v realizácii môjho plánu, bolo stotožnenie sa s postavou z poviedky Evy Borušovičovej v knižke Do plaviek. Daná žena chodila do práce v “pracovnej uniforme“. Každý deň to isté. Čisté,oprané, viac kusov z toho istého oblečka, nosené do kola.

Odpadne tak mentálna námaha rozmýšľať každé ráno, čo na seba, či jednotlivé kúsky k sebe pasujú, či sú vypraté atď.

Štartovací moment mojej textilnej askézy bolo náročné pracovné obdobie – príprava filmového festivalu Jeden svet. Vypadla nám hlavná organizačná zložka a tak sme v tíme fičali na plné obrátky. Časom i mentálnou energiou bolo nutné šetriť na to najdôležitejšie. A tak som minimalizovala na rôznych frontoch. I v odevnom.  

Kolegom som povedala, že ma budú istú dobu vídať v tom istom. Mám problém so slovom uniforma, tak som si názov upravila na “pracovný kroj “. Červená sukňa s bielym ornamentom, modrý top. Vyriešené. Ráno vezmete čistú variantu toho istého a vykročíte do ulíc.  

Pokiaľ to neskúsite na vlastnej koži, nepochopíte, aké to je príjemné a oslobodzujúce neriešiť, nerozmýšlať nad šatami, doplnkami, ničím.  

Fungovala som takto asi mesiac, keď do Bratislavy zavítal historik, filozof, spisovateľ Timothy Snyder. Vravím si, je čas sa prezliecť. Lenže ako to už býva, plno iných vecí trebalo okolo jeho návštevy  riešiť, na prezlečenie neostal čas.

 

Prečítajte si

Diana Fabiánová: Bez slobody slova sa vrátime do tmárstva, keď boli informácie strážené​​​​​​​

 

Rozumná móda

A tak frčím na prvé oficiálne stretnutie s pánom Snyderom. Kvôli časovej tiesni na mojom mestskom tátošovi – kolobežke. Zvažujem, kde ju schovám pred tým, než ma zbadá, aby som si aspoň štipku vážnosti uchovala, keď v tom, ako sa divo odrážam ľavačkou od obrubníka, zbadám Timothyho a Timothy zbadá mňa. Už niet kam kolobežku ukryť. On mi vyjde v ústrety, pohľad uprie na moje mechanické vozidlo i začne ho obdivovať. Zverí sa, že aj on si chce také  zaobstarať. Rozprávame sa o modeloch, a ako tak naňho hľadím, vidím, že i on má na sebe svoj akademický kroj. Hlavne, šaty sú zjavne posledné, čo tento múdry vrúcny muž rieši a na čo sústreďuje svoju pozornosť.

A teda móda je super, ale tá rozumná, z kvalitných materiálov, tkaná rukami dospelákov, slušne platených, nie detských otrokov na druhej strane zemegule. Je doplnkom k našej osobnosti, no nemali by sme jej otrocky podliehať.

Timothy tu už nebude, no Jeden svet vypukne čo nevidieť a vo filmoch i v diskusii budeme riešiť i tieto témy. Príďte sa inšpirovať a textilne sa oslobodiť. Ja sa už neviem dočkať, kedy sa vnorím do svojho mesačného outfitu a vyjdem z neho až na konci jesene.