
Na nový rok sa ťažko začína
Ja patrím k tej skupine ľudí, ktorí sa o dávanie si predsavzatí ani nepokúšajú. Nemalo by to žiaden zmysel. Motivácia typu “je nový rok, teraz sa mi to podarí”, na mňa nezaberá.
Redakcia Žien v meste · 12. januára 2016 · 2 min čítania
Začiatok nového roka je podľa mňa zradný čas. Prináša totiž niekoľko “nástrah”. Prvou sú, samozrejme, predsavzatia. Tie, ktoré buď nikto nedodržiava, alebo ich porušuje hneď na začiatku. Veríme, že to, čo nedokážeme dosiahnuť počas roka, sa nám podarí na jeho úplnom začiatku. V drvivej väčšine prípadov však táto snaha nepadne na úrodnú pôdu. Ja patrím k tej skupine ľudí, ktorí sa o dávanie si predsavzatí ani nepokúšajú. Nemalo by to žiaden zmysel. Motivácia typu “je nový rok, teraz sa mi to podarí”, na mňa nezaberá.
Nástrahou číslo dva sú očakávania. Prichádza nový rok, všetko bude krásne, úžasné, perfektné. No, neviem, neviem, nezdá sa mi, že by to bolo reálne. Ale dúfať neprestávajme, možno bude tento nový rok tým najkrajším, aký zažijeme. Oveľa horšou je však nástraha číslo tri: prokrastinácia či skôr lenivosť.
Nedávno som čítala článok o tom, že medzi prokrastináciou a obyčajnou lenivosťou je zásadný rozdiel. Zatiaľ čo lenivosť je nechuť hocičo robiť, prvé spomínané vzniká z pocitu, že máme veľké množstvo povinností a málo času. Dávame si nesplniteľné úlohy a ciele, a teda logicky to nezvládame.
S príchodom nového roka nastupujú, aspoň podľa mňa, oba javy. Počas sviatkov si užívame voľno, mnohí aj medzi Vianocami a Silvestrom. Nastúpiť do každodenného kolobehu je preto pre psychiku poriadnym šokom. A s prácou prichádza aj veľa povinností, veľa vecí, na ktoré je potrebné myslieť, splniť ich. Nám sa však nechce. Prosto, ľudsky. Nepoznám hádam jediného človeka, ktorý by sa po Novom roku pustil do práce s plnou vervou a nesmierne nadšený. Stále nám v hlave víria myšlienky na tie slastné chvíle ničnerobenia alebo aspoň “úsporného režimu”.
V článku sa tiež spomínala rada, ako prekonať nechuť čokoľvek robiť. Vraj zaberá, keď sa človek motivuje nejakým jasným cieľom. Nie dlhodobým, ale skôr malým krokom, pri ktorom už onedlho dokážeme vidieť výsledky. Tento trik zrejme pozná každá žena. Napríklad pri chudnutí je ľahšie splniteľné si predsavzať, že počas každého mesiaca zhodíme dve kilá než počas polroka dvanásť. Vieme svoje úspechy jednoduchšie odkontrolovať.
Pre mňa sú dobrou motiváciou zoznamy, čo by som rada splnila počas dňa alebo týždňa. Mám jeden alebo niekoľko jasných cieľov a viem sa na ne zamerať. Napríklad teraz som si povedala, že napíšem počas prvého novoročného týždňa dva blogy pre všetky Ženy v meste. A môžem z radosťou skonštatovať, že som túto métu dosiahla. Už len vymyslieť plán na ten nasledujúci týždeň, aby zas nenastúpil už spomínaný úsporný mód.
Prečítajte si aj Keď sa ženy podceňujú
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



