Najdôležitejšie esemesky života

Mám uzávierku. Parí sa mi z hlavy, hodiny tikajú čoraz rýchlejšie, keď tu mi cinkne na mobile esemeska:

„Mami, mäsožravka potrebuje väčší kvetináč. Nezabudni!!!“

Ups, ešte aj toto. K uzávierke, nákupu, zaplateniu tanečnej (opäť som s tým dva dni po termíne), nevyhnutnému telefonátu lekárke skrz výsledky odberu krvi mladšej dcéry pribudne do zoznamu povinností zohnať kvetináč pre mäsožravú rastlinu, ktorá sa ocitla na parapetnej doske nášho okna bez môjho vedomia a predsa ju mám na krku ja.

V iný deň som na tlačovke. Počúvam smutný príbeh ženy, ktorej v tridsiatke zistili rakovinu hrubého čreva a konečníka. Čo na tom, že o tejto diagnóze sa stále hovorí ako o chorobe starších ľudí, a preto aj prevencia sa sústreďuje na ľudí po päťdesiatke. Rakovina si zjavne zmyslela, že je rovnako dobrá aj pre mladých. Prečo by im nemohla spraviť zo života peklo, obrátiť všetko hore-nohami… Panebože, vo veku tej ženy som mala doma dvojročné a niekoľkomesačné dieťa. Zbláznila by som sa, keby… Ešteže sú už moje deti staršie a babky sú stále pri sile. Úvahy opäť pretne zabzučanie esemesky v kabelke.

„Mami, Murko sa vrátil“ a k tomu tridsať smajlíkov.

Mladšia dcéra je evidentne šťastná, že jej kocúr, najväčší tulák v okolí, po dvoch týždňoch opäť trafil domov. Musím na to upozorniť muža. Bude treba dokúpiť konzervy pre mačky. Vyhladnutý Muro, kým sa zase vyberie na cesty, zdolá všetky železné zásoby jedla.

„Nezabudni mi večer oprať červené tričko New York. Prosííííím“ cinkne ďalšia esemeska na porade, takže sa pri jej čítaní silno tvárim, že ide o životne dôležitú a najmä pracovnú záležitosť. Pracovná teda je, aj keď ide len o domáce práce a životne dôležitá tiež – aspoň pre dcéru, keď si zo všetkých tričiek, ktoré má v skrini, vybrala toto jediné nevyprané, aby zajtra nezmrzla od zimy.

Keď som vo švungu, takéto esemesky ma vedia dokonale rozhodiť. To ma vážne musia v robote otravovať s takýmito volovinami? A prečo ich aspoň jeden jediný raz nepošlú aj tatinkovi? Ten si môže celý deň nerušene pracovať, obedovať, poradovať…, durdím sa v duchu.

Na druhej strane tie esemesky milujem. Sú pripomienkou toho, že deti si žijú vlastné životy, v ktorých sú mäsožravka, Murko a vyprané obľúbené tričko desaťkrát dôležitejší ako pracovné uzávierky, požiadavky šéfky, porady či rovno celá robota. Sú pripomienkami toho, že za múrmi akejkoľvek firmy sa odohráva celkom iný svet so všetkými svojimi vôňami, farbami a bláznivými maličkosťami, pre ktoré stojí za to žiť.

(Autorka je redaktorka mesačníka Dieťa)

 

 

Prečítajte si aj Ponáhľaj sa pomaly