Najstaršie vianočné trhy v Európe neobišla smrť
Európa sa zmenila, svet sa zmenil. Zrazu sme vo vojnovej zóne, kde nepriateľ prichádza neohlásený, útočí zákerne a zomierajú nevinní ľudia, ktorí možno nemajú absolútne nič proti jeho presvedčeniu. Kedy sa to skončí, alebo čo sa ešte musí stať, aby sme sa zobudili?
Redakcia Žien v meste · 14. decembra 2018 · 2 min čítania
Stane sa tak v piatok, dva dni pred treťou adventnou nedeľou a tri dni od šialenej streľby, ktorú neprežili traja ľudia, jeden je v stave mozgovej smrti a ďalší traja bojujú o život. Vianočné trhy v Štrasburgu opäť otvoria.
Útočník je po heroickej naháňačke v štvrti Neudorf, kde sa policajtom najprv šikovne stratil, mŕtvy. Jedna z obetí, otec troch detí Kamal Naghchband bude mať piatok popoludní pohreb. Mesto sa neupokojilo, najkrajšie a najstaršie vianočné trhy v Európe budú navždy na sebe niesť krvavú stopu.
Čo sa stalo s Francúzskom? Nie je to tak dávno, ani nie štyri roky, keď maskovaní muži zaútočili na redakciu francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo. Zomrelo 12 ľudí. Potom prišiel Paríž, november 2015, keď pri šiestich teroristických útokoch zahynulo 130 ľudí, vyše 350 bolo zranených. Teroristi strieľali z útočných pušiek v klube Bataclan a na niekoľkých miestach v centre Paríža. K útoku sa prihlásil Islamský štát. 14. júla 2016 v malebnom meste Nice na juhu Francúzska ľudia na uliciach oslavoval Deň dobytia Bastily, ktorý sa zmenil na krvavé jatky. Mohamed Lahouaiej Bouhlel nákladiakom vrazil do davu, zabil 85 ľudí a viac ako 300 zranil. A teraz Štrasburg…
Prečítajte si
Francúzsko sa zmenilo… je to tak. Európa sa zmenila, svet sa zmenil. Zrazu sme vo vojnovej zóne, kde nepriateľ prichádza neohlásený, útočí zákerne a zomierajú nevinní ľudia, ktorí možno nemajú absolútne nič proti jeho presvedčeniu. Kedy sa to skončí, alebo čo sa ešte musí stať, aby sme sa zobudili? Je Štrasburg naozaj taký vzdialený od Bratislavy, Viedne, Prahy či Budapešti? Nie, nie je…
Mrazí ma pri pomyslení, že nech sme kdekoľvek na svete, nie sme v bezpečí. A napriek tomu, že som veľakrát počula to naše: „Čo narobíš? Život ide ďalej….“, prípadne aj také hrdinskejšie: „Zastrašiť sa nedáme a doma sedieť nebudeme,“ priznávam, že mám v sebe na verejných priestranstvách nepokoj. Prekáža mi anonymná masa ľudí, ktorej som súčasťou a vedomie, že som bezbranná proti beštiálnemu násiliu a nemôžem sa ani ja a ani nikto brániť. Strach je silná emócia. Chcem veriť, že pokoj a mier budú silnejšie, nielen na Vianoce.
Prečítajte si
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026