
Nechajme deti správne sa nudiť
Ale naučila sa aj to, že nie vždy bude mať nejakého animátora, čo jej bude vymýšľať program, aby sa náhodou nenudila. Že si bude musieť zorganizovať aj niečo sama a keď sa jej to nepodarí, bude sa aj nudiť alebo sa celý deň len tak “poflakovať”. A čo?
Redakcia Žien v meste · 5. októbra 2015 · 2 min čítania
My sme si tento rok povedali, že necháme našu dcéru nech sa počas prázdnin zabáva sama. Celkom ma na to navnadili teórie o tom, že deti by sa mali naučiť aj to, ako sa správne nudiť a nič nerobiť.
K tomuto rozhodnutiu nás dohnala naša vlastná únava. Únava z hodín strávených v zápchach na cestách, aby sme sa dostali na široko propagovanú akciu, na ktorej sme narážali na nervóznych rodičov, unavené deti a organizačný chaos korunovaný premršteným vstupným a prehnanými cenami za jedlo a pitie. Výsledkom vždy bolo, že sme prišli domov vyšťavení, ľahší o pár stoviek a vlastne sme si ani nepamätali, na čo sme tam išli.
Tento rok sme sviatky trávili doma a moja dcéra povedala, že to bolo “supernaj”. Objavila, že má doma kilá hračiek, spoločenských hier, omaľovánok, šijací stroj, dečky na vyšívanie, bicykel, korčule, kolobežku, loptu, švihadlo, kolky, čo sa dajú hrať na balkóne, šípky. Zistila, že zábava môže byť aj pri triedení oblečenia na jeseň, upratovaní knižnice, lepenia fotiek do albumov, či vyrábania ozdôb na sviatočný stôl.
Ale naučila sa aj to, že nie vždy bude mať nejakého animátora, čo jej bude vymýšľať program, aby sa náhodou nenudila. Že si bude musieť zorganizovať aj niečo sama a keď sa jej to nepodarí, bude sa aj nudiť alebo sa celý deň len tak “poflakovať”. A čo?
Už si viem predstaviť hyperaktívne matky ako vraštia čelo. Zbytočne. Tieto prázdniny som pochopila, že moja dcéra a verím, že veľa detí s ňou nepotrebuje, aby som jej sústavne organizovala super vzdelávacie, emocionálne hodnotné, odborníkmi odporúčané podujatia a to len preto, že je to trendy.
Celkom ma potešilo, že sa zavrela sama do svojej izbičky a priniesla mi odtiaľ nejaký svoj výtvarný počin. Alebo tam len tak ležala a povedala: “Mami, vieš aké je to super len tak ležať na posteli a snívať?”
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



