
Nechoďte proti sebe
Rodičia nás v detstve učili, že by sme nemali byť sebeckí. No keď sa človek rozdá do poslednej bunky svojho tela, čo mu zostane? Len únava, bolesť a pocit vyhorenia.
Redakcia Žien v meste · 28. októbra 2017 · 2 min čítania
Na Slovensko prišla fenomenálna huslistka. Žena, ktorá už ako dieťa ohurovala svojím talentom. Dokázala ho využiť naplno a tak ju dnes pozná celý svet. Novinári túžili po rozhovoroch. Pretože zhovárať sa s akýmto esom a predstaviť ho svojim čitateľom, to my milujeme. To sú chvíle, keď nám adrenalín zľahka stúpa do každej bunky tela a manická vlna naberá svoj smer.
Hudobníčka rozhovory najskôr sľúbila. Hurá! No potom ich s ospravedlnením zrušila. Cítila sa príliš unavená a čakalo ju ešte skúšanie, ktoré si nikdy neodopiera. Hm, škoda. Ani na kratučký okamih mi však nenapadlo, že by som mala byť sklamaná alebo by som sa mala hnevať. Naopak, zahorela som k tej žene obrovským obdivom. Za to, že si vie aj v dnešnej dobe ustrážiť hranice a nejde proti sebe.
Prečítajte si
Koľkokrát premôžeme svoju únavu, pretože chceme byť slušní k iným? Potlačíme signály tela, ktoré nám jasne dáva najavo, že už si treba oddýchnuť a ešte sa hneváme, keď nás potom rozbolí hlava alebo chrbát. Uprednostníme záujmy druhých pred vlastným zdravím, lebo je nám hlúpe povedať im „nie“. Veď by sa nahnevali, urazili, nechápali by to, ohovorili by nás, nie je to slušné, pekné a vôbec, skomplikovali by sme im život. A tak ho radšej skomplikujeme sebe. Potom sa čudujeme, keď na naše potreby nikto neberie ohľad. Prečo by mal, keď na ne neberieme ohľad my sami?
Rodičia nás v detstve učili, že by sme nemali byť sebeckí. No keď sa človek rozdá do poslednej bunky svojho tela, čo mu zostane? Len únava, bolesť a pocit vyhorenia. Zdravé sebectvo občas nezaškodí.
Vedieť si stanoviť hranice a nejsť proti sebe je podľa mňa rovnako dôležité, ako ochotne pomôcť druhému, keď to potrebuje. Viackrát som si všimla, že svetové osobnosti to vedia – dať zo seba veľa a zároveň si nechať dosť aj pre seba, aby bolo odkiaľ čerpať energiu. A vôbec sa nestarajú o to, kto sa nahnevá alebo ich ohovorí. Hlavné je, nech sa nenahnevá telo a vlastná duša. Lebo keď sa nám to rozhodnú oni spočítať, je to horšie, ako keď sa na nás naštve celý svet.
Prečítajte si aj Čo na tom, že je úspešná, keď je tučná…
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



