Neodvracajme zrak

 

Vraj sa z internetu vyplavila špina, písalo sa minulý týždeň po utečeneckej tragédii v Rakúsku. Ľudia sú zlí, krutí a zdá sa, že ženy ešte viac ako muži. Zrazu sme sa zobudili? Internetové a facebookové diskusie sú panoptikom zákerných, zakomplexovaných ľudí, čo sa roky rokúce nehanbia za výroky, čo môžu byť aj v rozpore so zákonom a iste sú v protiklade s dobrými mravmi. Len sme tak otupeli, že sme ich odtlačili na vedľajšiu koľaj. Najľahšie je povedať, že ten, či, tá, čo uráža, je primitív alebo vypatlaná hlupaňa. Potom sa však nemôžeme čudovať, že z urážok sa stáva bežná komunikačná stratégia.

Možno si poviete, že sa s tým nedá nič robiť, že je to daň za slobodu. Nie je to pravda.  Dá sa mazať, blokovať, upozorňovať. Trvá to pár minút. Dá sa v osobnej komunikácii ohradiť, slušne, bez vyvolávania konfliktu. Môžeme povedať: vážený, vážená, pri mne takto nehovor a nevydávaj svoju nenávisť za názor. Ak nevieš hovoriť o niečom inom, radšej buď ticho.        

Moja dcéra minule prišla zo školy s tým, že deti v jej triede hovoria, že nenávidia upratovačku, lebo je Arabka. Bola som zhrozená a veľmi dôrazne som jej vysvetlila, ako to je a že osemročné deti nemajú čo používať slovo nenávidieť. A tiež to, že ak niekto také niečo bude hovoriť, musí povedať, že to nie je správne. Aj keby boli všetci proti nej. Veľmi dúfam, že to robí a bude to robiť.

Mohla som jej povedať, že si takých hlupákov nemá všímať a nepočúvať, čo hovoria. Lenže kto mlčí, ten svedčí. Nemôžeme zavrieť ústa všetkým, čo šíria nenávisť, môžeme ich však postaviť kam patria. Školáka do kúta, dospelého mimo našich kruhov, volených zástupcov vo voľbách preč z parlamentu. Stále však platí, že sa môžeme snažiť vysvetľovať, apelovať a argumentovať. Proti nenávisti sa však ohradiť musíme a nie tak, že odvrátime zrak.     

 

Prečítajte si aj Bicykel a emancipácia

 

Ženy v meste

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.