Nestoj panenka v kúte!

 

Kamarátka sociologička sa zúčastnila zaujímavého prieskumu, v ktorom sa rôznych skupín ľudí z celého Slovenska pýtali, ako vnímajú rodinu. Samozrejme, pýtali sa na to na rôznych miestach Slovenska, pýtali sa ľudí z miest, aj dedín, vysokoškolsky vzdelaných, aj s nižším vzdelaním. Kamarátka bola z niektorých reakcií naozaj zaskočená. Keďže je Bratislavčanka, azda najviac ju prekvapilo, ako vnímajú ženu a matku mimobratislavskí respondenti.

Najmä na strednom Slovensku panuje názor, že žena v rodine nemá takmer o ničom rozhodovať. Viac-menej sa nemá vyjadrovať k financiám, nemá rozhodovať o kúpe väčších vecí, akými sú auto, či nehnuteľnosť. Hlavou rodiny je otec a, aj keď sa mamy môže spýtať na jej názor, rozhoduje on. Stredoslováci si tiež myslia, že žena nemá podnikať, nemá veľa pracovať a už vôbec by nemala vlastniť svoju firmu. Vidia slovenské ženy skôr ako úradníčky, kaderníčky, predavačky. Nie je im sympatické, ak je žena manažérka a už vôbec nie v riadiacej funkcii. Tam žena jednoducho nepatrí.

Bratislavskí respondenti boli síce zhovievavejší, ale tiež nevideli ženu ako tú, ktorá o niečom rozhoduje. Pridelili jej akýsi poradný hlas. Keď mi to kamarátka hovorila, bola som prekvapená, aké “tradičné” alebo skôr zadubené je Slovensko v roku 2015. Názor na manželský a rodinný život z 50-tych rokov je stále prítomný. Nepatrím medzi radikálne feministky, ale zasa postaviť ženy do role mlčiacich matiek a manželiek, ktoré iba pritakávajú peknými načesanými hlavičkami, mi príde v tomto storočí prinajmenšom absurdné.

Treba však povedať aj to, že my ženy si za to do istej miery môžeme samé. Nebránime si svoje miesta. Poznám množstvo úspešných a nadaných žien, ktoré nikdy nešli do vedúcich pozícií, lebo sa báli, že zlyhajú. Poznám ženy, ktoré radšej dobrovoľne odišli z firmy, lebo nechceli znášať tlaky a ponižovanie svojimi mužskými šéfmi. Poznám manželky, ktorým muž každý mesiac vydelí peniaze a oni mu musia dodať bločky, ku všetkému, čo za mesiac kúpili a vyúčtovať každý cent. Tieto ženy sa nebránia, iba nemo znášajú realitu a pred svojimi kamarátkami to obhajujú tým, že takto to proste je.  

Nie, takto to nie je! Manželka a manžel by mali mať jeden druhého v úcte a rešpektovať sa. Šéfovia a šéfky by mali uznávať svojich podriadených bez ohľadu na pohlavie, či vek. Ale to sa nestane, keď budeme mlčať.

Ženy musia začať realizovať svoje sny, musia si hájiť svoje postavenie v rodine, aj v práci. Musia prestať mlčať. My, ženy, vychovávame deti a deti sa najviac učia tým, že pozorujú. Musíme im dať dobrý príklad vzťahov a správania, lebo inak tu budú vyrastať ďalšie generácie mlčiacich gazdiniek a “machov”, ktorí im budú vydeľovať peniaze na domácnosť.  

 

Prečítajte si aj Slovník N

 

Ženy v meste