Nežná vôňa perníčkov a… slobody
Mám rada tú atmosféru a vlastne také príjemne teplo, ktorým sa navzájom v ten deň obdarúvame. A tiež to, že sme spolu. Niekedy podpichnem na Facebooku mojich poľských známych, ktorí v ten deň normálne pracujú a zverejním nejakú fotku, či len tak napíšem, ako sa práve máme. Jasné, že nám závidia.
Redakcia Žien v meste · 17. novembra 2015 · 2 min čítania
Niekoľko rokov sa 17. novembra spolu so susedmi stretávame vonku, na záhrade, potom u nás doma. Najprv sa vonku od rána varí guláš. Viete, také prípravy k spoločnému obedu, ktorý konzumujeme vonku zababušení pri stole. To je veľmi príjemná integračná záležitosť. Aj v nepriaznivom počasí, bez ohľadu na to, či je sychravo, hmla alebo zima, všetci stojíme okolo kotlíka a zohrievame sa pri ohni.
A potom tá degustácia! Večer spolu s dcérami susedov pečieme medovníčky a tak sa vlastne už pripravujeme na Vianoce. A tá vôňa medu, škorice, zázvoru… Mám rada tú atmosféru a vlastne také príjemne teplo, ktorým sa navzájom v ten deň obdarúvame. A tiež to, že sme spolu. Niekedy podpichnem na Facebooku mojich poľských známych, ktorí v ten deň normálne pracujú a zverejním nejakú fotku, či len tak napíšem, ako sa práve máme. Jasné, že nám závidia.
Uvedomila som si však, že slobodu už považujeme za samozrejmosť. Sloboda raz získaná nemusí však byť večná. Udalosti z krajín, kde útočia teroristi, menia svet. Mám pocit, ako keby sme sa občas vracali tam, kde sme vôbec nechceli byť. Napríklad, také kontroly na letiskách, či v uliciach po zavedení výnimočného stavu.
Niečo podobné som zažila v Poľsku, keď bol v roku 1981 zavedený výnimočný stav. Áno, z iných dôvodov, ako ten vo Francúzsku, ale predsa… Ja som to síce prežívala ako dieťa, ale dobre si pamätám na niektoré zábery, podobné tým dnešným. Kontroly dokladov na uliciach, kontroly, keď sme cestovali z mesta len na povolenie, kontroly kufrov a podobne. Nás ešte mrazil strach, či stihneme prísť domov pred policajnou hodinou.
Veľa ľudí v reakcii na krutosti zatvára päste. Ale našou špecialitou v boji s neprávosťami, ktoré sme zažívali za komunistov, bola múdrosť a nežnosť. A zabralo to! Veď práve dnes oslavujeme Nežnú revolúciu, nie krutú.
Prečítajte si aj Ako sa randí po štyridsiatke
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026