Nórska kultúra medzi lekárom a pacientom

 

Ako lekár pracujem dlho, v Nórsku však len pár týždňov, ale už mám zážitky, na ktoré by som na Slovensku dlho čakal.

Nedávno som po jednom nórskom kolegovi reoperoval brucho, nasiel som jeho „omyl“ a napravil ho. Nič extra som z toho nechcel robiť, pretože jeho zlyhanie sa neprejavilo.

Na moje prekvapenie ma šéf prinútil prepísať protokol tak, aby bolo jasné, že došlo ku komplikáciám, a svojho podriadeného, inak dobrého kamaráta a najbližšieho človeka, ktorý mu robí zástupcu, udal na nórsku obdobu nášho „úradu pre dohľad“. Dotyčný vinník sa išiel sám pacientovi ospravedlniť a vysvetliť mu svoje zlyhanie.

Keď videli môj prekvapený pohľad, vysvetlil mi, že sme síce neúmyselne, ale predsa ublížili pacientovi a ten za to musí byť odškodnený nemocnicou alebo úradom.

Zároveň má skritizovali, že som pre nich úplne nepochopiteľne neuviedol zle urobený zákrok, ktorý som napravil, čím som si získal vysoký odborný kredit, lebo som správne predpokladal, čo sa stalo, a ešte aj napravil poškodenie pacienta. A na druhej strane som v ich vnímaní hlboko morálne klesol, lebo som chcel kryť omyl kolegu a byť falošne kolegiálny. 

Moja poľahčujúcu okolnosť bola, že som pred napísaním protokolu šéfovi volal a žiadal osobné stretnutie, na ktoré on nemal čas.

Keď som mojim nórskym kolegom vysvetľoval, že keby som takto na Slovensku potopil kolegu, tak mi hrozí odveta a možno by som si aj balil kufre, šéf len krútil hlavou, čo sa to vraj v kultúrnej Európe deje. Hovoril to s úsmevom a opakoval, že musím dôležité údaje v protokole, vrátane zlyhaní, uvádzať v správnom znení. Lebo taká je nórska kultúra.