Nový Zéland oslávil 125 rokov volebného práva žien fotografiou političiek, premiérky a jej dcéry

 

WELLINGTON. Zhromaždeniami a pochodmi si v stredu obyvatelia Nového Zélandu pripomenuli 125. výročie podpísania zákona, podľa ktorého majú ženy rovnaké právo voliť ako muži.   Agentúra AP napísala, že niektorí z účastníkov spomienkového podujatia mali oblečené odevy z obdobia okolo roku 1893 a niesli biele kamélie, ktoré sa stali symbolom hnutia za volebné právo žien.

 

Premiérka Ardernová a jej trojmesačná dcéra

Poslankyne novozélandského parlamentu si túto historickú udalosť pripomenuli svojou skupinovou fotografiou. Boli na nej výhradne ženy vrátane premiérky Jacinda Ardernovej a jej trojmesačnej dcéry Neve. Snímka bola podobná tej, ktorá vznikla pred viac ako 100 rokmi, pričom na nej boli len muži. 

 

Političky a premiérkou Jacindou Ardernovou (v strede) na Novom Zélande dnes. Foto – TASR/AP

 

Politici na Novom Zélande pred 100 rokmi. Foto – TASR/AP

 

Ardernová bola aj hosťujúcou editorkou „sufražetskej edície“ najpredávanejšieho denníka The New Zealand Herald, čo však vyvolalo otázky ohľadom jeho politickej neutrality. Liberálni poslanci novozélandského parlamentu v stredu predstavili svoj návrh zákona, ktorý je zameraný na rozdiely vo výške mzdy mužov a žien.

 

Prvá krajina sveta, kde volili ženy

Nový Zéland (vtedy ešte britská kolónia) sa v roku 1893 stala prvou krajinou sveta, ktorá ženám priznala volebné právo. Hneď na začiatku 20. storočia ho nasledovala Austrália. Prvými štátmi západnej Európy, ktoré poskytli ženám volebné právo, sa v rokoch 1906–15 stali Fínsko (vtedy autonómna súčasť cárskeho Ruska), Nórsko a Dánsko. 

Významným podnetom pre boj za volebné právo žien v Európe bola prvá svetová vojna, počas ktorej ženy získali kvalifikáciu a naučili sa samostatne rozhodovať. Po vojne, v období rokov 1918–20, ženy vo viacerých štátoch získali aj volebné právo.