O talenty musíme bojovať. Všetci!

V posledných týždňoch sa začalo diskutovať o reforme školstva. Predložená je druhá verzia dokumentu Učiace sa Slovensko. Ani tá však nepomenúva najvážnejší problém spoločnosti súvisiaci so školstvom. Maturanti každý rok zmaturujú, ekonomika rastie, štátna kasa sa plní, máme vôbec nejaký problém?

Ale predsa: problémom je (e)migrácia mladých ľudí z krajiny. Nebezpečná kríza sa vkráda potichu a nenápadne veľa rokov predtým, než sa naplno prejaví. Počet maturantov odchádzajúcich do zahraničia dosahuje obrovské rozmery a v posledných rokoch sa dynamika ešte zhoršuje. Čoskoro budeme hovoriť o výpadku ekonomicky aktívneho obyvateľstva porovnateľnom so samotným demografickým poklesom. A to už pocítia nielen rodičia a najbližší, ale aj ekonomika, štátna kasa i sociálne zabezpečenie krajiny.

Pohľad na čísla: Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky na svojej stránke uvádza, že v akad. roku 2015/16 študovalo na českých vysokých školách 22 200 občanov Slovenskej republiky. Na Slovensku študovalo v tom istom roku na vysokých školách 113 092 slovenských študentov denného štúdia na prvom a druhom stupni (bez 31820 externých študentov popri zamestnaní). To znamená, že 16 % slovenských vysokoškolákov po maturite študuje v Českej republike. Pritom v roku 2000 to bolo len okolo 3 %. Nárast odchodu prvákov do ČR je žiaľ dlhodobým trendom. Ale v posledných rokoch začína opäť zrýchľovať.

Zdroj: autor

Graf: Podiel slovenských vysokoškolákov študujúcich v Českej republike ku slovenským vysokoškolákom študujúcim prvý a druhý stupeň vysokej školy v dennom štúdiu v SR a ČR (Údaje: Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy ČR a Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR)

To že mladí ľudia študujú v zahraničí ešte samé o sebe nie je problém. Problémom je, že zahraniční absolventi sa späť na Slovensko už nevracajú. Počas vysokoškolského štúdia získavajú osobné väzby na prostredie v ktorom päť či viac rokov študujú. A keďže sú fakt dobrí a aktívni, získavajú zaujímavé pracovné ponuky neraz už počas štúdia. A ostávajú.

Uvažujme trochu strategicky, v širších súvislostiach. Všetky ekonomicky vyspelé krajiny sveta majú problém s klesajúcou demografiou. Dlhé desaťročia trvajúci sústavný pokles počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov vytvára tlak na financovanie sociálneho zabezpečenia v každej z týchto krajín. Na dôvažok aj výdavky sociálneho systému narastajú a to nielen v súvislosti s predlžovaním priemerného veku obyvateľov, ale aj s objektívnym nárastom výdavkov na zdravotníctvo a sociálne služby.

Jedným zo spôsobov, ako vyspelé krajiny bojujú s negatívnymi dopadmi demografického poklesu je „dovoz“ ekonomicky zdatných ľudí do krajiny. A ideálne vysoko vzdelaných s kompatibilnými kultúrnymi hodnotami, ktorí nie sú militantní, nevyvolávajú nepokoje, pracujú s vysokou pridanou hodnotou, najlepšie s vysokým zdanením miezd a teda vysokým príspevkom do štátneho rozpočtu.

Ako zabezpečiť „nábor“ takýchto ľudí? Jednoducho: prilákaním na štúdium na vysokej škole. Vysoká škola prefiltruje záujemcov podľa ich schopností, preverí, či sa vedia integrovať do spoločnosti. Podniky majú čas si vyberať a najlepších, neraz všetkých zamestnajú a tak fixujú, aby pracovali v prospech prijímajúcej krajiny. Za minimálne náklady na ich výchovu a vzdelávanie, pretože investovať stačí už len do posledného štádia, do vysokej školy.

Áno, úlohou špičkových univerzít v rozvinutých krajinách je prilákať talenty z celého sveta, poskytnúť im vzdelanie s vhodným profilom a pripraviť ich tak na prácu v prospech krajiny. Preto vyspelé štáty investujú do svojich univerzít a štedro ich financujú. Aby to finančne utiahli aj v silnej svetovej konkurencii, vyberajú spravidla zopár svojich najlepších škôl a tie financujú ešte viac, v násobkoch, aby dočiahli do celosvetovej konkurencie a naozaj prilákali čo najviac talentov z celého sveta.

Množstvo mladých talentov zo Slovenska odchádza. Odchádzajú na štúdiá a už sa nevracajú. Odchádzajú preto, lebo majú pocit, že im Slovensko nedáva dostatočne dobré šance na uplatnenie sa. Cítia, že sa nestará o školy, o prostredie, ani o dostatok pre nich zaujímavej práce. A to je veľká škoda. Následky budú kruté a pocítime ich už čoskoro. Možno už v nasledujúcom desaťročí. 

Slovensko sa musí prestať hrať na reformy, na krátkodobé ciele a prestať sa uzatvárať do seba. Musí si stanoviť mládež za jasnú prioritu. Nesmie šetriť na školstve ako na „spotrebe“, naopak, musí investovať do mládeže. Čelíme globálnej bitke o mladú generáciu a svet objavil Slovensko. Zistil, že mladí Slováci sú dobre vychovaní, pripravení, cieľavedomí ale nespokojní vo vlastnej krajine.

Slovensko musí bojovať o talenty. Predovšetkým o tie svoje, o vlastné deti a vnukov. A musí lákať talenty aj zo zahraničia. Dávať im lepšie ponuky ako iné vyspelé krajiny. Lepšiu perspektívu vo vysokoškolskom vzdelávaní, v zaujímavej a dobre platenej práci, i v príjemnom prostredí každodenného života. A vtom musíme zabrať všetci. Nielen školy či ministri, ale všetci. Aj zamestnávatelia, rodičia, médiá, celá spoločnosť. Lebo ak to neurobíme, zakrátko budeme trpieť. Všetci.

.

Prečítajte si aj Minister školstva už dostal takmer šesťsto listov za zmenu v školstve