Občania druhej kategórie – neodvezú sa ani vlakom

Na Slovensku je to tak – ak ste biely, zdravý, mladý a zarábajúci, máte sa super. Trochu problém nastane, keď nemáte jedno z toho. Napríklad, ak ste starý, začne sa kvalita vášho života zhoršovať, pretože Slovensko má mizerné sociálne služby a problémy so zdravotníctvom. Stále však viete žiť pomerne dobrý život. Predstavte si však na chvíľu, že ste na vozíčku. 

  Možno ste zachytili na sociálnych sieťach príbeh mladej ženy, ktorá je imobilná a má psoriázu. Lekár jej predpísal kúpele. Vybavila si pobyt, dopredu povedala, že je na vozíku, a keď prišla do kúpeľov, odmietli ju ošetriť, aj ubytovať a v stanovisku lekára bolo niečo v zmysle, že predsa psoriáza a vozíček, s tým nikto neráta. Pani poslali domov ako poslednú handru.    Tento týždeň ma zase dostal iný príbeh – známa cestovala vlakom do Zvolena. Jej kamarátka mala bicykel. Na trati je však výluka, na ktorej vás železnice odvezú kúsok autobusmi. Potiaľto všetko ok. Problém nastal pre bicykel – autobus vás zoberie len ako osobu. Čo je však horšie zistenie – autobus na výluke nezoberie ani vozíčkara. Systém s vami neráta, máte smolu. Kým je výluka, lístok vám ani nepredajú. Prepravte sa inak, v podstate nikoho nezaujíma, že ako.    V kombinácii s úradmi, ktoré by síce mali byť a mohli byť bezbariérové, v kombinácii s chodníkmi, ktoré majú 40 centimetrov a žiadny spád, ste jednoducho nahratí.   

Prečítajte si

Šéfujú nám milióny zlých šéfov

    Bola som na víkend v Londýne. Jedna vec ma šokuje vždy, kamkoľvek na západ idem. Na ulici vidíte množstvo hendikepovaných – mentálne aj fyzicky. Až to vyzerá, že u nás tí ľudia skoro neexistujú. Sú ich tisíce, ale na rozdiel od iných štátov, u nás sú uväznení doma. Nechodia von, pretože každá cesta je mission impossible. Sú uväznení medzi štyrmi stenami.    Lenže vozíčkar alebo človek s barlou môže byť hocikto z nás. A je taký známy výrok, že kvalita demokracie sa dá ľahko zmerať tým, ako sa správame k najslabším v spoločnosti. Rómovia, chorí, starí, slobodné matky, či hendikepovaní – tí všetci sú u nás občania druhej kategórie. A to teda nie je pre nás ostatných bohvieaká vizitka.