Ženy v meste
Obrie titulky trpasličích udalostí

Obrie titulky trpasličích udalostí

Tak nejako tuším, že už je blízko čas, keď zvery odhodia zvyšky plachosti a my, ľudia, sa do nej definitívne zazipsujeme. Hojne kŕmení informáciami bulvárnych aj iných médií, ktoré z mŕtvej anakondy spravia zombi zabijaka a z jeleňa Jacka rozparovača.

Redakcia Žien v meste · 26. januára 2018 · 2 min čítania

 

Stalo sa to počas minulého týždňa – ktosi takmer stúpil na anakondu. Len tak, medzi rečou a pri rodinnej prechádzke. Bola neškodná, keďže je teplomilná, nemala šancu prežiť v tejto zime a útek alebo nezodpovedné vykázanie z terária sa jej stalo osudným. Dokázala som to precítiť, ani ja som nebola ďaleko od tohto stavu, keď som si správu prečítala. Egoistických dôvodov na úzkosť sa našlo dosť – mám deti, psa, chodím do prírody a najmä, bývame v oblasti, kde nebohú anakondu našli!

Mierne ma upokojilo uistenie môjho muža, že had by bol relatívne neškodný aj vtedy, keby bol otužilcom a zimnou prechádzkou by si zvyšoval imunitu, srdce mi však opäť kleslo kamsi ku kolenám, keď dodal: čo sa bojíš, veď meral iba necelé dva metre! Ďakujem pekne. Keď som pred rokmi odišla z mesta s tým, že chcem byť bližšie k prírode, nerátala som s tým, že to skôr príroda bude chcieť byť bližšie ku mne. Bližšie viac, než mi je to občas príjemné. Pretože partia laní so statným jeleňom pôsobí na fotke očarujúco, potrebujem však niečo také zažiť na jeseň, keď je vodca čriedy v ruji a za miesto randenia si vyberie ihrisko mestského parku?

A potrebujem stresy, aké som zažila počas tohto leta, keď na mňa spoza kríkov pri obľúbenej reštaurácii vykuklo pruhované diviačie prasiatko? Verte, ešte nikdy doteraz som kalórie z černohorského rezňa nespálila tak rýchlo ako v tej chvíli, keď som bežala presvedčená, že mama krpca už o mne vie. Čo je popri tom informácia o obrovských bobrích zuboch, ktoré prehrýzli hrubý kmeň pri potoku, tečúcom pri rušnej hlavnej ceste?

 

Prečítajte si

Meno, mesto, zviera, VEC

 

Tak nejako tuším, že už je blízko čas, keď zvery odhodia zvyšky plachosti a my, ľudia, sa do nej definitívne zazipsujeme. Hojne kŕmení informáciami bulvárnych aj iných médií, ktoré z mŕtvej anakondy spravia zombi zabijaka a z jeleňa Jacka rozparovača.

P.S.: Momentálne opäť dobre spávam. Dočítala som sa, že anakondu našli niekoľko kilometrov ďalej od husto zastavaného miesta, ktoré médiá pôvodne pretriasali. Chápem, toto sa lepšie predáva ako správa, že ten úbohý had ležal na odľahlom mieste, kde by ho postupne zožrali zvery a žiaden informačný zdroj by o neho ani len hláskou nezavadil.   

 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026