Odkazy z rodičovských

Každý september absolvujem tri rodičovské združenia. Každý september si medzi ostatnými rodičmi v školských laviciach našich detí uvedomím, že starneme a že vo všetkých tých strastiach a radostiach ideme spolu. Tretiak, siedmak, deviatačka. Rodičovské na prvom stupni základnej školy trvá dve hodiny, na druhom stupni tri. Príhovor riaditeľa, pedagogickej vychovávateľky ročníka, zástupcu rady rodičov, katechézy. Presunieme sa z auly do tried, príhovor triedneho učiteľa a vyučujúcich všetkých predmetov. Každý učiteľ či profesor povie pár viet o svojom predmete, požiadavkách, ako overuje znalosti žiakov, ako známkuje, na čo si potrpí. Každý vyučujúci dá priestor rodičom na otázky.

Ani z jednej rodiny nechýba rodič, prídu aj tí, ktorí sú na vozíkoch, s rôznymi zdravotnými problémami, aj tí, ktorí odišli skôr z práce, mamy aj otcovia.

Riaditeľ hovorí o nebezpečenstve sociálnych sietí a o bezpečnostných opatreniach kvôli hrozbe teroristických útokov. Exkurzie a školské výlety sú povolené, do Baziliky Sacré Coeur alebo do katedrály Notre-Dame zrovna nepôjdeme, ale do Paríža exkurzie robíme. Dávame pozor, aby sa žiaci a študenti nepremiestňovali vo veľkých skupinách, v metre je vždy trieda rozložená do troch vagónov.

Hovorí o tolerancii, o prijatí všetkých kultúrnych, náboženských a sociálnych rozdielov, o rešpekte voči spolužiakom, vyučujúcim, školskému personálu. O tom, že učitelia odmietajú učiť žiakov v teplákovej súprave alebo roztrhaných rifliach alebo vysvetľovať učivo žiakovi rozvalenému na lavici.  

 

Prečítajte si

Ako vzniká zvyk

 

Na rodičov vyučujúci apelujú, že učenie detí treba kontrolovať. Áno vieme, koľko času a energie to zaberá, ale je to investícia do vašich detí. Čo najviac treba živiť ich všeobecnú kultúru, viesť ich k tomu, aby sa učili čítať medzi riadkami, vedieť pochopiť to, čo je implicitné.  Treba ich viesť k tomu, aby v taške mali nielen mobil, ale aj knihu na čítanie. Dôležité je, aby ich oči fotografovali slová, aj keď je to science fiction. Diskutujte s nimi, hovorí francúzštinár, potrebujú si tvoriť názory, ja ako vyučujúci si nemôžem dovoliť im sprostredkovávať moje názory, musím byť neutrálny. Vy však môžete a deti to potrebujú. Dôležitá je ústna účasť na hodinách, aby sa žiaci naučili počúvať druhých, vyjadrovať sa pred celou triedou, aby vedeli formulovať svoje myšlienky.

Matematikárka hovorí, že tí siedmaci sú pre ňu také malé zlaté deti, pretože okrem nich má len gymnaziálne ročníky. Dve mamičky sa ozvú, ich dcéry sa doma sťažujú, že pani učiteľka píše na tabuľu príliš rýchlo a hneď to potom zmaže. Či by nemohla písať pomalšie. Pani profesorka im milo odpovie, nespomalím, ale nebojte sa, zvyknú si. Musia sa naučiť písať rýchlo. Dejepisár deviatakov hovorí o študijnom programe, 20. storočie, svetové vojny, studená vojna. Premieta im diapozitívy, žiaci si musia rýchlo robiť poznámky. Rodič sa ozve, či by nemohol poskytnúť kópie tých diapozitívov pre tých, ktorí píšu pomalšie. Nie. Robím si ich sám, mám na ne svoje autorské práva, žiaci musia písať rýchlo. Nič nesľubujem, len prácu sľubujem. Povie, že hoci je profesorom už dlhé roky, každý rok ho nanovo prekvapuje inteligencia a originalita žiakov. „Sú zvedaví, majú veľké oči.“

Pani učiteľka tretiakov hovorí, že výsmech v triede netoleruje a zakazuje deťom hovoriť o súkromí rodičov. Rodičia majú s deťmi čítať nahlas a overovať, či dieťa rozumie tomu, čo číta. Keď dieťa robí prípravu na diktát, najprv má napísané slovo pozorovať, zavrieť oči, predstaviť si ho, vyspelovať a až potom ho napísať. Snažiť sa vyhnúť tomu, aby ho napísalo s chybami. Matematický problém je malý príbeh. Rodič zdvihne ruku. Môj syn si neopísal úlohy z tabule. Je to normálne? Nie, nie je to normálne, ak 28 žiakom poviem, že si to majú z tabule opísať, nemôžem zakaždým celú triedu skontrolovať, či to urobili. Vysvetlite aj vy doma synovi, že úlohy si z tabule musí opísať.

Slovami riaditeľa, „učitelia a profesori našej školy sú bienveillants mais pas complaisants“ – blahosklonní, ale nie úslužní.

 

Prečítajte si aj Vyučovanie vo Francúzsku: najmenej školských dní, ale najviac vyučovacích hodín