Odložte ten notebook, tu je zakázaný!

 

Ešte som ho poriadne nevytiahla z tašky, keď má čašníčka upozornila, že v reštauračnom vozni počítač používať nesmiem. A naozaj. Na okne vozňa v IC vlaku z Bratislavy do Košíc bol notebook na nálepke preškrtnutý v červenom rámčeku. Hneď pod tým bol oznam, že v reštauračnom vozni je doba určená na konzumáciu 60 minút. Žeby preto? Hoci, ako si pamätám od mojich zašlých študentských čias platilo, že žiadna doba konzumácie sa nedodržiavala a čas strávený v reštauráku vysoko prevyšoval oficiálnu hodinu.

S výčitkami svedomia som rýchlo poslala pracovný email  a notebook schovala do tašky. Než som čakala na jedlo, prebehla som pohľadom spolucestujúcich. Tí, ktorí sedeli sami, nemali notebook, ale pomerne intenzívne ťukali do mobilu alebo do tabletu. Ešte raz som si pozrela nálepku, ale okrem notebooku som zákazy pre iné zariadenia nenašla. Aj čašníčka chodila okolo hostí a nikomu nič nevytkla, ani na zákaz neupozornila.

Čudné. Prečo len notebook? Mobil a tablet zrejme zdržujú cestujúceho od konzumácie menej. Takže s notebookom sedieť nemôžem, ale s pivom, vínom či vodkou áno, sumarizovala som. A čo ak mám klasický notebook, teda len zápisník, s ktorým tiež budem pracovať a zabudnem, že tam už sedím dlhšie ako sa má, analyzovala som zákaz do detailov. A možno to myslia dobre. Pracovať je proste zakázané, piť je dovolené… No, to tam budete sedieť určite dlhšie ako povolenú hodinu.

Z rozmýšľania ma vyrušila sprievodkyňa, ktorá kontrolovala lístky. Vytiahla som mobil, aby si mohla naskenovať kód lístku, ktorý som si kúpila cez internet.

Vlakom z Bratislavy do Košíc som išla na konferenciu o tom, ako dostať a dobre využívať digitálne technológie v školách. Tam to bez notebookov, tabletov a ipadov nešlo. Na konferencii sedeli inovatívne učiteľky a učitelia, aktívni riaditelia a riaditeľky škôl z celého Slovenska a rozprávali, ako technológie prebúdzajú v deťoch záujem a robia učenie atraktívnejším. Ukazovali, ako sa cez skype môže škola na Slovensku spojiť s inou školou v zahraničí a žiaci môžu hádať, z ktorého mesta trieda je. Alebo si online pozrieť Yellowstonský národný park  a ani sa nemusieť vzdialiť z triedy. Ako môžu robiť zaujímavé projekty so žiakmi z iných miest či rovno štátov. Ako môžu online komunikovať učitelia s deťmi, deti medzi sebou i škola s rodičmi. A že už učitelia nikdy nebudú chýbať, lebo aj z nemocnice jeden z nich vyučoval cez skype.  

Keď pôjdem vlakom z Košíc späť do Bratislavy, prihovorím sa v reštauračnom vozni za zrušenie zákazu pre notebooky. Alebo ich poprosím rozšíriť ho aj na mobily, ipady či tablety. Lebo veď, keď už sa snažíme zastaviť pokrok, robme to, prosím, dôsledne. 

.

Prečítajte si aj Protikorupčný pochod – naozaj tam bolo len 5000 ľudí?