
Otec môže byť otcom zadarmo, hurá!
Kým dobehol na pôrodnú sálu, jeho manželka práve úspešne porodila. „Do prdele,“ boli prvé slová, ktoré tak adresoval svojmu synovi.
Redakcia Žien v meste · 20. januára 2018 · 2 min čítania
Svoje prvé dieťa som porodila cisárskym rezom v celkovej anestézii. Kým mi lekári ešte zašívali brucho a ja som sladko spala, sestrička vložila dcérku do náručia manželovi. Držal ju v rukách skôr, ako ja. Dokelu, ako som mu to vždy závidela! A čo je najlepšie, bolo to zadarmo. V tých časoch sa ešte stále rodilo pomerne málo detí a nemocnice bojovali o priazeň mamičiek. Otec pri pôrode bol niečo ako vizitka dobrej pôrodnice. Čosi ako čistý obrus v slušnej reštaurácii. Kto by zaň platil?
Kamarátka, ktorá rodila pár rokov po mne, mi rozprávala veselú príhodu. Hoci, keď ju prežívala, nebolo jej tak do smiechu, ako keď ňou bavila spoločnosť pri kávičke. Išlo o to, že keď ju manžel priviezol so silnými kontrakciami do pôrodnice, jedna sestrička ju pripravovala na pôrod a druhá navigovala otecka, ako má zaplatiť za to, že môže byť pri pôrode svojho dieťaťa. V tom čase už totiž nemocnice zistili, že sa na tom dá aj zarobiť.
Najskôr bolo treba vypísať akúsi účtenku, s ktorou mal utekať cez pár poschodí na opačný koniec pôrodnice do pokladne. Tam nervózny chvíľu podupkával, lebo kompetentná osoba bola na WC. Keď konečne prišla, zistil, že vo vreckách má o tri eurá menej, ako bolo treba a kartou sa, samozrejme, platiť nedalo. Milá teta ho teda navigovala k najbližšiemu bankomatu. S peniazmi zase utekal späť, aby dostal vytúžené potvrdenie, že zaplatil a môže tak svoje dieťa privítať na svete. Kým dobehol na pôrodnú sálu, jeho manželka práve úspešne porodila. „Do prdele,“ boli prvé slová, ktoré tak adresoval svojmu synovi.
Budúce mamičky a oteckovia si konečne môžu vydýchnuť. Po rokoch už aj na Slovensku kompetentní pochopili, že otec má plné právo byť pri pôrode svojho dieťaťa a nie je dôvod, aby za to niekomu platil. A tak od 1. februára sa ruší tento nezmyselný poplatok, ktorý sa v nemocniciach väčšinou pohyboval od 10 do 30 eur. Keď kompetentní odkukajú zo zahraničia ešte aj to, ako sa v nemocniciach podporuje bonding a dojčenie, bude to skvelé. Zostáva dúfať, že im to nebude trvať tak dlho, ako zrušenie nezmyselného poplatku.
Prečítajte si
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



