
Otvorenú myseľ, odvahu a empatiu vám do nového roku želajú bruselské Slovenky
Majte otvorenú myseľ a oči. Ambicióznosť, ale zároveň schopnosť s pokorou oceniť pokrok, ktorý sa na Slovensku deje a veľa vecí, ktoré u nás fungujú lepšie než v iných krajinách.
Redakcia Žien v meste · 8. januára 2019 · 2 min čítania
V predchádzajúcom blogu som načrtla, aké je to, byť Slovenkou v európskych inštitúciách. Život v Bruseli, v hlavnom meste európskych politík, je pre mnohé z nás plný príležitostí a výziev, o ktorých vám rada porozprávam v nadchádzajúcich blogoch. Naši známi nám často hovoria, že rozprávaním o našej skúsenosti môžeme byť inšpiráciou aj pre ostatných. Či už pre tých, čo sa zaujímajú o informácie priamo z centra diania, alebo pre tých, ktorí by ako odborníci na medzinárodné otázky boli súčasťou tímov, ktorí ich posúvajú vpred.
Prečítajte si
Aké to je byť Slovenkou v centre európskeho diania?
Čím teda žijeme v týchto dňoch my, Slovenky v Európskej komisii? Už teraz pripravujeme na výzvy, ktoré nás čakajú v tomto roku. Brexit, európske voľby či schvaľovanie rozpočtu EÚ na ďalších sedem rokov určite významne ovplyvnia politické smerovanie Európy, a tým aj obsah našej práce. Budeme rady, ak sa Slováci a Slovenky u nás doma stanú čo najviac súčasťou tohto príbehu.
Čo nám teda do Nového roku želajú naše Slovenky žijúce v Bruseli?
-
“Otvorenú myseľ a oči. Ambicióznosť, ale zároveň schopnosť s pokorou oceniť pokrok, ktorý sa na Slovensku deje a veľa vecí, ktoré u nás fungujú lepšie než v iných krajinách.”
-
“Možnosť skĺbiť prácu s rodinou – to dokáže spraviť obrovský rozdiel pre všetky z nás.”
-
“Motivujúce pracovné podmienky oceňujúce váš talent. Nikdy nekončiace vzdelávanie. Medzinárodné prostredie plné milých a ochotných ľudí.”
-
“Menej závisti, slobodu vystúpiť z tradičnej šablóny, viac príležitostí zažiť krásu svetovej kultúry či medzinárodnej gastronómie.”
-
A ja k tomu pridávam: nikdy nezabudnúť na to, odkiaľ pochádzame. Bez ohľadu na to, kam nás život do sveta zavial, hľadajme spôsoby, ako byť hlasom silnej Európy u nás doma.
Naša práca v európskych inštitúciách prináša radosti aj starosti vyplývajúce z množstva kultúr, s ktorými spolupracujeme. Môže sa to zdať ako komplikovaný Babylon, ale ako sa vraví, cesta je cieľ. Práca v centre európskeho diania je veľmi obohacujúca životná cesta – inak by sme sa na ňu, pochopiteľne, nevydali. Prajeme to všetkým z vás, ktoré tiež túžite po poznaní, rôznorodosti a učenia sa od ostatných.
A, samozrejme, ideálne je, ak popri putovaní na tejto ceste vieme vracať hodnotu naspäť domov. Mnohé z nás, Sloveniek v európskych inštitúciách, sa to snažíme robiť čo najviac ako sa dá. V mojom prípade je to napríklad prácou na opatreniach, ktoré podporujú elektronizáciu slovenskej verejnej správy. Pravidelne organizujem podujatia na prepájanie bruselských Sloveniek a chodím medzi slovenských študentov rozprávať im o kariérnych možnostiach v európskych inštitúciách. Aby sa náš vinš stal aj v roku 2019 skutočnosťou pre čo najviac talentovaných Slovákov.
Ak sa chcete dozvedieť viac o možnostiach práce na európskych politikách, určite sa mi ozvite. Práve pre vás pripravujem ďalší článok o tom, aké je to, byť hlasom mladej ženy zo strednej Európy v Európskej komisii.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



