Anonymný obraz mesta Brusel je v skutočnosti podstatne zaujímavejší a ukrýva v sebe čarovné osudy mnohých ľudí, ktorí európskej integrácii venovali svoj život. Je iný už preto, že Brusel, to nie je neznámy vládca, ako to Európskej únii podsúvajú mnohí neprajníci. Sme to v prvom rade my, všetci občania z členských štátov. A sú to aj úradníci a úradníčky pracujúci pre nás z Bruselu, Luxemburgu alebo zo Štrasburgu. Sú to aj konkrétne ženy, diplomatky, matky, staré matky, manželky, kamarátky a partnerky. Vrátane nás, Sloveniek z Bratislavy, zo Spiša, Oravy, Považia či myjavských kopaníc.

Tieto Slovenky prešli náročným výberovým konaním v súťaži s desiatkami tisíc iných uchádzačov. Odišli z pohodlného zázemia domova, aby realizovali svoju vášeň pre skvalitňovanie spoločnosti v hlavnom meste európskych politík. Roky potichu budujú Európu v nie vždy príjemnom belgickom počasí, v náročnom kolektíve desiatok kultúr, v pracovnej záťaži dlhodobo poznačenej šetrením a v nie vždy v atmosfére s naklonenou verejnou mienkou.

Ženský svet vo vzdialenom Bruseli nie vždy dorazí k našim ľuďom na Slovensku. A je to úprimne povedané škoda, pretože príbehy približne niekoľko sto konkrétnych Sloveniek z bruselskej komunity stoja za to. Považujem ich za mimoriadne inšpiratívne, a preto sa o ne rada podelím s čitateľkami portálu Ženy v meste.

Aby som nerozprávala len za seba, oslovila som desiatky našich slovenských Bruselčaniek s miniprieskumom. Moje otázky sa týkali všeličoho: od radostí a starostí života v zahraničí, cez predsudky, ktorým čelíme pri integrácii do európskych inštitúcií až po maličkosti, ktoré obohacujú náš život za hranicami, a s ktorými by sme sa rady podelili so Slovenkami u nás doma. Tu je môj prvý súhrn pozorovaní Slovenky v Bruseli:

 

1. Sme vďačné za jedinečnú príležitosť zastupovať Slovensko pri tvorbe európskych politík a rady prinášame svoje poznatky naspäť domov

Väčšina z nás odišla do Bruselu za snom pracovať na európskych politikách, pre  naplnenie ktorého sme sa pripravovali dlhé roky. Najväčšou výzvou je okrem nastavenia si každodenného života aj zorientovanie sa v európskych inštitúciách. Snaha uspieť a nezlyhať vo veľmi náročnej konkurencii s ďalšími národnosťami je mimoriadne naplňujúca a zároveň náročná.

“Na začiatku je najťažšie nájsť si prácu, osmeliť sa a vedieť sa predať, presadiť sa vo veľkej konkurencii. Zvykať si na iný systém pracovných vzťahov, multikultúrne prostredie a špecifiká niektorých národností,” hovorí jedna zo Sloveniek v Bruseli.

Vedeli sme, do čoho sme sa púšťali, keď sme sa rozhodli venovať podpore silnej a progresívnej Európe. Potichu, ale neprestajne pracujeme na politikách, ktoré sa len občas dostanú do slovenských médií. Neraz so sklamaním sledujeme, ako je EÚ zredukovaná na pár kritických správ vytrhnutých z kontextu. Aj vtedy zatneme zuby a pracujeme ďalej. A dúfame, že raz aj širšia verejnosť ocení, že Európa, to sme my všetci. Vrátane nasadenia našich zástupcov a zástupkýň v európskych inštitúciách.

 

2. Brusel nám vie dať zabrať. Ale čo vás nezabije… to vás naučí zladiť si pracovný život s rodinou

Mnohé z bruselských Sloveniek sem prišli už ako ostrieľané, sveta znalé profesionálky, ale Brusel im dáva dodnes zabrať. “Ak človek chce, ľahko prekoná osamelosť, neznalosť jazyka, aj komplikované úrady. Treba sa zhlboka nadýchnuť, vyzbrojiť trpezlivosťou, ale takisto nebáť sa pýtať o pomoc”.

Rýchlo sa meniaci kontext európskej politiky často vyžaduje veľkú flexibilitu a odolnosť voči stresu.

“Práca je zaujímavá, ale náročná, hlavne keď treba skĺbiť pracovný a rodinný život. Pracovné tempo a nároky sú tu vysoké. Ako ženám z bývalého východného bloku sa nám niekedy ťažko presadzuje, lebo južanské alebo germánske národy sa navzájom viac podporujú v kariérnom postupe.”

 

3. Osobné výzvy nás posúvajú vpred. O to ľahšie, ak sa s nimi pasujeme spoločne

Hoci milujeme pracovať v rôznorodom európskom prostredí, zázemie a pocit domova sa dá ťažko nahradiť. Ak ste niekedy skúsili reštartovať svoj život v zahraničí, tušíte, aké to je, cítiť sa “stratený v preklade”. “Hlavné mesto Európy” nie je žiadna exotická destinácia, ktorá by vyžadovala špeciálne zvykanie si na miestne spôsoby. Pomoc starších a múdrejších nám však predsa len chýba.

Hľadáte rady pri vybavovačkách na nie vždy logicky fungujúcich úradoch, pri lúštení podmienok prenájmu vášho nového domova, či s hľadaním lekára, ktorý hovorí “vaším” jazykom? Kam sa dá najbližšie odbehnúť na hory? Prečo trvá zavedenie internetu dva mesiace? Ako nájsť jasle po vypršaní neslávne krátkej päť mesačnej materskej? Naša komunita slovenských je malý zázrak pre každého, kto má pocit odlúčenia alebo je stratený pri každodenných praktických záležitostiach. Fungujeme a stretávame sa už nejaký čas, a sú to stretnutia plné inšpirácie, podpory, pomoci aj porozumenia.

 

4. Predsudky proti nám z “nových členských štátov” sú už za nami. Dnes naša reputácia stojí na tom, že sme dobré 

Multikulturalita v každom kolektíve so sebou prináša výzvy. Koniec koncov, slovenská reakcia na migračnú krízu ukazuje, čo môže priniesť strach z nepoznaného. Pracovná kultúra kolegov a kolegýň z krajín, ktoré sa ako posledné stali členmi EÚ pred 15-imi rokmi, bola tiež na začiatku opradená rúškom tajomstva. Svojou prácou sme ho však odostreli a dnes nás kolegovia zo “starších” členských štátov uznávajú za našu pracovitosť a oddanosť európskemu projektu. “Ľudia si na nás už akosi "zvykli" a všimli si, že sme inteligentné, príjemné a šikovné. Nestretávam sa s predsudkami. Skôr s úctou a obdivom.”

Ak pretrvávajú predsudky, je to skôr voči snahe ženám posunúť sa vyššie v hierarchickej štruktúre, ktorej tradične dominujú muži. A tým pádom predurčujú aj pravidlá jej fungovania. Nič nie je vytesané do kameňa navždy. “Nie je to ľahké, keďže nás Sloveniek je tu ako šafranu. Chýba nám dostatočný profesionálne prepojenie  a praktické informácie, ktoré sa ku kolegom z lepšie zastúpených štátov dostávajú jednoduchšie vďaka ich zdieľaniu v rámci komunity.”

Aj preto investujem veľa energie do aktivít pre našu komunitu žien, do prepájania našich talentov, do vytvárania príležitostí na vzájomné sa obohatenie, vzdelávanie a podporu. Nejde pritom len o náš vlastný kariérny a osobnostný rozvoj. Rady by sme takéto možnosti dopriali aj Slovenkám u nás doma. Nielen pre lepšie uplatnenie, ale najmä hľadanie zmysluplnej cesty pre naplnenie svojich  snov a talentu. V ďalšom článku vám poviem tipy od bruselských Sloveniek pre tie z vás, ktoré by sa jedného dňa rady pridali do našich radov. Pretože najlepšia časť na našej práce je to, ak môžeme vracať hodnotu naspäť domov, na Slovensko.

 

5. Bruselské Slovenky nie sú len euroúradníčky, ale aj podnikateľky a umelkyne

“Život existuje aj mimo európskych inštitúcií :) to je prvý predsudok, s ktorým sa stretávame pri rozhovoroch o Slovensku v Bruseli. Nie každý je tu kvôli kariére v európskych inštitúciách. Často sa zabúda sa množstvo šikovných Slovákov a Sloveniek, ktorí sú tu aj v iných oblastiach.”

Som hrdá na to, že môžem byť priateľkou výnimočnej inžinierky pre jednu z najväčších automobiliek na svete či majiteľky jogového štúdia. Nabudúce vám rada napíšem aj o ich životoch v hlavnom meste Európy. A samozrejme, aj ďalšie tajomstvá zvnútra európskych inštitúcií - napríklad, aké životné vzory majú naše kolegyne a čo by poradili ženám, ktoré tiež zvažujú odchod za kariérou do zahraničia. Rady vraciame hodnotu naspäť Slovensku. Čím viac nás bude, tým bude silnejšia aj naša európska identita.