Parkinsonova choroba trápi na Slovensku viac žien ako mužov

LONDÝN, BRATISLAVA. Svetový deň Parkinsonovej choroby, ktorý pripadá na 11. apríla, je spomienkou na narodenie anglického lekára Jamesa Parkinsona (11. 4. 1755 – 21. 12. 1824). Od roku 1997 si 11. apríl pripomínajú najmä príbuzní takto postihnutých ľudí na celom svete ako Svetový deň Parkinsonovej choroby; dovtedy sa nazýval Európskym dňom Parkinsonovej choroby. Ňou na svete trpia milióny ľudí.

 

Prečítajte si

Parkinsona mal pápež Ján Pavol II. i prezident Reagan

 

Parkinsonova choroba trápi viac žien 

K 31. decembru 2017 bola Parkinsonova choroba na Slovensku diagnostikovaná 10.697 mužom a 12.417 ženám. Novodiagnostikovaných bolo 1798 mužov a 1967 žien, uviedla pre TASR Diana Dúhová z Odboru externej a internej komunikácie Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).

Degeneratívne ochorenie, opísané v roku 1817 Jamesom Parkinsonom v Eseji o trase (Esej o trasľavej obrne, Essay on the Shaking Palsy), postihuje približne 1,6 percenta populácie vo veku nad 65 rokov. Na lekársku činnosť Jamesa Parkinsona o štyri desaťročia nadviazal francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot (1825 – 1893), ktorý ako prvý rozpoznal dôležitosť Parkinsovej práce a chorobu pomenoval po ňom ako Parkinsonovu chorobu.

Na konferencii v Luxembursku 11. apríla 2005 účastníci vybrali za symbol Parkinsonovej choroby červený tulipán. Základy k tomuto kroku položil v roku 1980 holandský pestovateľ kvetov Van der Wereld takisto trpiaci týmto ochorením.

Červený tulipán potom za symbol zvolili členovia Európskeho združenia Parkinsonovej choroby (EDPA). EDPA je nepolitické a neziskové združenie, ktoré sa podieľa na organizovaní liečby tohto ochorenia. Založili ho v júni 1992 v Mníchove, keď sa zlúčilo deväť európskych organizácií pacientov s Parkinsonovou chorobou.

 

Prečítajte si

Naučte sa, ktoré potraviny jesť​​​​​​​

 

Parkinsonová choroba prináša tras, ale aj depresiu

Primárnym príznakom Parkinsonovej choroby je tras (tremor), ďalej stuhnutosť svalstva, pomalý pohyb, nestabilita či strata rovnováhy. Medzi sekundárne príznaky patria porucha chôdze, písma i reči a depresia.

Choroba môže byť následkom aterosklerózy mozgových ciev, zápalového procesu v mozgu, otravy oxidom uhoľnatým, ale príčina môže byť aj neznáma. Parkinsonova choroba prechádza do chronického stavu, možno ju liečiť, ale nie vyliečiť. Ide o ochorenie, ktoré významne znižuje kvalitu života. Parkinsonova choroba nemá vplyv len na samotného pacienta, ale aj na jeho blízkych. Toto chronické ochorenie sa časom zhoršuje a v pokročilých štádiách vplýva aj na okolie pacienta. Dlhodobá zvýšená psychická záťaž, pocit zodpovednosti a zvýšené nároky na starostlivosť môžu u ošetrujúcej osoby viesť k únave až depresii.

Táto progresívna neurodegeneratívna choroba postihla napríklad bývalého amerického boxera Muhammada Aliho (1942 – 2016), kanadsko-amerického herca Michaela J. Foxa, španielskeho surrealistického maliara Salvadora Dalího (1904 – 1989) i pápeža Jána Pavla II. (1920 – 2005, za pápeža zvolený v októbri 1978).

Anglický sociálny reformátor James Parkinson ako 29-ročný získal kvalifikáciu lekára. Napriek tomu, že mal pomerne veľkú a lukratívnu prax v Londýne, staral sa aj o sociálne slabých občanov. Okrem medicíny vynikal James Parkinson i v geológii a prírodných vedách. Považuje sa aj za zakladateľa vedeckej paleontológie.