Polícia to hodila na Zuzanu V. a všetko bude po starom

Snažím sa predstaviť si rovnakú situáciu v nemocničnom prostredí. Šéfka polikliniky zvolá tlačovku, na ktorej oznámi, že boli dodržané všetky liečebné postupy, ale pacientka, žiaľ, zomrela. Neupozornila totiž lekárov, že jej stav sa zhoršuje a oni nemohli nič urobiť, keďže im to neoznámila. 

Neviem si predstaviť, že by to šéfke, poliklinike, či nemocnici a jej lekárom a lekárkam prešlo. Na tisíc spôsobov by si vypočuli reakcie typu, že veď na to lekárov a lekárky máme, aby rozpoznali zhoršenie stavu skôr ako pacient či pacientka, pretože oni na to majú vedomosti, skúsenosti a prostriedky. Kým tá liečená osoba je pod tlakom, má strach, čo s ňou bude, nevie správne rozpoznať, čo jej chýba a ak aj vie, nemá na to dostatok síl, pretože s chorobou bojuje už dlho, je vyčerpaná a slabá.

Lebo polícia nepochybila

Šéfka Policajného zboru predviedla takúto situáciu v praxi, keď na tlačovej konferencii informovala o vyšetrovaní postupu polície v prípade zavraždenej učiteľky Zuzany V. z Gelnice. Zo strany príslušníkov polície nedošlo k porušeniu služobných povinností ani právnych predpisov, uviedla.

Polícia, ktorá má vedomosti, skúsenosti a prostriedky na odhaľovanie násilníkov a vrahov preniesla zodpovednosť za bezpečnosť na Zuzanu V. Predpokladala, že má dostatočné právne povedomie, aby vedela o ochranu (opakovane) žiadať. Systém hodil celú ťarchu na ženu, ktorá žila v násilnom vzťahu, chránila seba aj deti a musela byť zmätená a zneistená, keď neuspela so žiadosťou o zákaz priblíženia násilníka.

Nemusíte mať odslúžené dlhé roky pri polícii, aby ste vedeli, že samotná krátka väzba nemohla muža napraviť a že sa po prepustení z väzby bude chcieť pomstiť žene, ktorá ho do tej väzby dostala. 

Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému právo na život a jeho ochranu. Z toho vyplýva aj pozitívna povinnosť štátu primeranými opatreniami chrániť osoby, o ktorých vie, že sú vystavené reálnemu a bezprostrednému riziku.

Preto smerujú otázky na štát. Bola samotná kvalifikácia skutku od počiatku správna? Zo strany polície, ale aj zo strany prokurátora, ktorý vykonáva dohľad a kontrolu nad vyšetrovaním a má v kompetencii zmeniť právnu kvalifikáciu? Bolo správne rozhodnutie prepustiť páchateľa z väzby bez toho, aby chránili obeť? Koho štát chráni, ak nechráni preukázateľnú obeť práve v čase, keď to najviac potrebuje? 

Kedy bude femicída v trestnom zákone

Nemám pocit, že by prezidentka Policajného zboru, či polícia čelila takému hnevu a kritike, ako by to nepochybne bolo, ak by išlo o smrť pacientky v nemocnici. Určite aj preto, že by po takej tlačovej zazneli celkom iné reakcie politikov a političiek. 

Lenže my žijeme v ére mizogýnov. Od Ruska po Spojené štáty, a nezaostáva ani inak malé Slovensko. Najohlušujúce bolo premiérovo mlčanie k prípadu Zuzany V. a následne spôsob, akým sa odventiloval na novinárke. Jasné, nie je to Šimečkova mama…

To najmenej, čo by štát mal teraz urobiť, je zaviesť do trestného zákona femicídu, teda vraždu ženy na základe jej pohlavia. 

Pomohlo by to zlepšiť rozpoznávanie, evidenciu a vyšetrovanie rodovo podmienených vrážd. Predchádza im totiž dlhodobé násilie, v ktorom vieme identifikovať určitý opakujúci sa vzorec. Ak by inštitúcie vedeli tento vzorec rozpoznať a brali by situáciu od začiatku vážne, dokázali by zachrániť životy žien. Výskumy hovoria, že ženy svojich mužov a situáciu poznajú najlepšie a v mnohých prípadoch vopred odhadli, čo sa im neskôr stalo. Ženy o tom, čo sa im deje, nepreháňajú. 

Zuzana V. nie je poslednou obeťou femicídy. Po takej tlačovke určite nie.