Len 47-ročná učiteľka Zuzana V. z Gelnice bola zavraždená, hoci sa tomu dalo zabrániť. Upozorňovala na to, že ju jej manžel Tomáš V. bije a pod vplyvom alkoholu sa neovláda. Je ďalšou obeťou femicídy na Slovensku.
Vo februári 2026 ju napadol v byte, chytil ju pod krk a kričal, že ju zaškrtí. Vtedy skončil v preventívnej väzbe. O necelé dva týždne, 10. marca 2026, Okresný súd Spišská Nová Ves nevyhovel návrhu Zuzany V. na nariadenie neodkladného opatrenia.
Zuzana žiadala, aby súd manželovi uložil zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov s výnimkou procesných úkonov. Chcela, aby ho súd vylúčil z užívania jej bytu, pretože ako abstinujúci alkoholik začal znova po 23 rokoch užívať alkohol a doma ju fyzicky napadol.
Zuzana V. žiadala súd o ochranu
Súd Zuzane nevyhovel s tým, že obvinený bol v tom čase v preventívnej väzbe v Ústave na výkon väzby v Košiciach, pričom on sám sa voči tomuto obmedzeniu na slobode nebránil.
„Podľa názoru súdu za takéhoto stavu veci nie je preukázaná naliehavosť a nevyhnutnosť upraviť vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným tak, ako to žalobkyňa požadovala, keďže zo strany obžalovaného v tom čase určite nemohlo dôjsť k jeho návratu do bytu a ani k možnosti priblíženia sa k nej,“ uviedla pre TASR hovorkyňa košických súdov.
V preventívnej väzbe si Tomáš V. neprešiel protialkoholickým liečením a ani programom zameraným na násilné správanie voči blízkym.
Aj tak 9. júna 2026 vydal Okresný súd Spišská Nová Ves trestný rozkaz, ktorým Tomáša V. uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania. Dostal osem mesiacov väzenia, ktoré mu však súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. K tomu aj ambulantné protialkoholické liečenie. To znamenalo, že v ten deň muža prepustili z väzby na slobodu.
Manžel ju na chate dobodal
Zuzana V. o tom nevedela. Ako uviedol zbor väzenskej a justičnej stráže pre Denník N, mohla požiadať o informovanie v prípade jeho prepustenia, no takúto žiadosť nedostali.
O 11 dní bola mŕtva. Stala sa ďalšou obeťou femicídy. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje femicídu ako úmyselnú vraždu ženy, pretože je žena. Rozlišuje niekoľko typov femicídy. Na Slovensku sa stávajú najmä vraždy intímnym partnerom, kedy muž zabije súčasnú alebo bývalú partnerku.
Zomrela v sobotu (20.6.2026) po brutálnom útoku. Manžel si prišiel na ich chatu, kde bola s deťmi, po svoje veci. Tam manželku dobodal zatváracím nožom.
Policajti ju našli bez známok života. V sobotu podvečer našli útočníka a košický krajský policajný vyšetrovateľ okrem vznesenia obvinenia zároveň spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie obvinenej osoby do väzby.
Tomáš V. sa podľa informácií Korzára k vražde svojej ženy už priznal.
V prípade dokázania viny hrozí mužovi trest odňatia slobody na 15 až 20 rokov.
“Opakované prípady vrážd žien žijúcich v násilných vzťahoch naznačujú, že niekde sa opakovane stávajú chyby, na konci ktorých sú tragédie celých rodín a komunít. Téma násilia páchaného na ženách jednoznačne nie je reálnou prioritou tých, ktorí v našej krajine prijímajú kľúčové rozhodnutia. Dôkazom je aj tento ďalší otrasný prípad femicídy v Gelnici, ku ktorej sa doteraz nevyjadril nikto z vládnych činiteľov. Aký signál to asi vysiela všetkým ženám a deťom, ktoré žijú v strachu o svoje zdravie a život,” uviedla na sociálnej sieti organizácia MyMamy, ktorá prevádzkuje centrum pomoci obetiam domáceho násilia, vrátane Bezpečného ženského domu a intervenčného centra.
„Najväčšou slabinou slovenského systému ochrany žien pred násilím je absentujúca zhoda na celospoločenskej úrovni, že takéto násilie je neakceptovateľné. Vyjadrením takejto zhody by bolo povinné scitlivovanie a vzdelávanie v oblasti rodovo podmieneného a domáceho násilia pre reprezentantov všetkých relevantných inštitúcií. V súčasnosti sa kladie celé bremeno ochrany žien na plecia polície a pomáhajúcich organizácií. Na strane tých, ktorí a ktoré majú v rukách reálnu moc veci zmeniť, účinne ochrániť obete, sa často stretávame so stereotypmi, ktoré táto téma so sebou nesie,“ dodala organizácia MyMamy.
Obete femicídy na Slovensku
Poslankyňa Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková hovorí, že ide o systémové zlyhanie. Vyzvala ministrov vnútra a spravodlivosti, aby sa problémom zaoberali a nezostali ticho.
„Koľko ešte žien musí zomrieť, kým muži pri moci začnú konať? Keď budú nabudúce tárať o tom ako treba chrániť slovenské ženy a rozdávať karafiáty, spomeňte si na to, že pre ochranu žien nerobia nič,“ uviedla Plaváková.
Pripomenula, že policajná prezidentka Jana Maškarová im na nedávnom stretnutí povedala, že len vlani došlo k 17 vraždám žien ich partnermi.
Slovenský trestný zákon pojem femicída nepozná. Spadá pod trestné činy vražda, úkladná vražda a zabitie. Ich definície nevystihujú podstatu femicídy presne. Pre nedostatočnú legislatívu zrejme o femicíde nemáme ani presné dáta a počty vrážd môžu byť v skutočnosti vyššie.
WHO opakovane upozorňuje, že problém s chýbajúcimi dátami sa týka celej Európy. “Európske vlády nezhromažďujú spoľahlivé a porovnateľné údaje o domácom násilí, znásilneniach a vraždách žien,” píše portál EURACTIVE. “Európa teda kvôli nekvalitným údajom a chýbajúcim cezhraničným pravidlám túto „tichú vojnu proti ženám“ prehráva.”
Miriam Zsilleová ukončila štúdium žurnalistiky na UK v Bratislave, v denníku SME pracovala 20 rokov ako redaktorka zahraničného oddelenia. Od marca do októbra 2012 bola šéfkou zahraničného oddelenia. Absolvovala zahraničné stáže v Bundestagu, či v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung.
V roku 2010 dostala ako prvá novinárka čestné uznanie od mimovládnej organizácie Človek v ohrození za informovanie o ľudských právach na Kube. V rámci Novinárskej ceny 2013 získala nomináciu za najlepší komentár v printových médiách. V komentároch sa venovala ženskej problematike.
Od roku 2015 je šéfredaktorkou webu Ženy v meste, iniciátorkou založenia OZ Ženy v médiách.
Bola pri zakladaní networkingového konceptu Butterfly Business Club a je jeho členkou od začiatku roku 2022.