Prvé husle

 

Niekedy, keď počujem o nejakom veľkom vynáleze alebo veci, čo zmenila svet, uvažujem o ľuďoch, ktorí za tým stoja. A dôvodoch. Prečo niekto žije v neznámej dedinke, povedzme na severe Nórska, usporiadaným životom, má dom, dve deti, bežnú prácu, zostárne a zomrie. A nikdy sa o ňom nedozvieme. A v tom istom čase sa niekto narodí, roky študuje, stane sa lekárom a vedcom a na sklonku života v laboratóriu objaví liek na Alzheimera. Informácia o ňom obletí svet. Alebo objaví teóriu relativity. Alebo dokonca ako Beethoven skladá hudbu, ktorá prežije generácie, hoci sám ju už nepočuje.

Práve naňho som si spomenula minule, keď som sa na pozvanie známej zúčastnila na koncerte vážnej hudby teenagerskeho orchestra v Košiciach. Pretože niektorí ľudia, na počudovanie často tí, ktorí nemali ľahký štart do života, dokážu veľké veci. Ako jeden z chlapcov – hudobníkov, ktorý sa narodil s hendicapom – počuje len na jedno ucho, a to na 30%. Napriek tomu dokázal niečo, čo sa väčšine jeho rovesníkov asi nikdy nepodarí – hrá prvé husle! Jeho príbeh mi samozrejme povedala moja známa, inak by som si to na pohľadnom chlapcovi nikdy nevšimla.

Viem len, že sa volá Samo Salzer a netuším ako by reagoval keby čítal tento text, ale pre mňa bol inšpiráciou. Neviem si predstaviť aké musí byť zložité hrať v orchestri a mať obmedzený sluch. Stačí, keď si zakryjem jedno ucho a snažím sa s niekym rozprávať – moje vnímanie okolia je úplne iné. Uvedomila som si ako často ľudí v hlave posudzujem bez toho, aby som poznala ich príbeh…

Hodnotím ich na základe toho ako vyzerajú, ako mi odpovedia na otázku, ako sa správajú v potravinách .. Malé deti hodnotím podľa toho, čo v danom veku už dokážu, chlapov podľa brady, matky podľa prístupu k deťom, čašníkov podľa pozdravu… A tak ďalej.

Ale netuším, aký príbeh majú za sebou. Čo ich doviedlo až k tomu ako sa dnes správajú, a že to práve nemusia mať v živote ružové. Že to, kam som sa dostala ja bez väčšej námahy možno oni dosiahli za roky každodenného boja. A aj keď sa mi na prvý pohľad môže zdať, že každý čo hrá na prvé husle musí byť namyslený alebo každý, kto má veľké auto bohatý, nemusí to tak byť. Spomenula som si na to, čo som kdesi čítala: nesúďte človeka, pokiaľ nepoznáte celý jeho príbeh. Každý má v sebe kapitolu, ktorú nechce čítať nahlas.

 

Prečítajte si aj Milá Národná diaľničná spoločnosť

 

Ženy v meste