Ženy v meste
Sadíte alebo trháte?

Sadíte alebo trháte?

Už dva mesiace bojujeme na námestiach za slušné Slovensko. Ibaže chcieť slušnosť len po politikoch je strašne málo. Slušný musí byť každý jeden z nás. Pretože slušnosť nie je len o tom, že nepokradnem zo štátnej kasy, ale aj o tom, že neukradnem kvet zo sídliskovej predzáhradky, že nezničím prácu niekoho druhého.

Redakcia Žien v meste · 21. apríla 2018 · 2 min čítania

 

Vídala som ju denne kolenačky loziť po zemi, vytrhávať burinu, zbierať cigaretové ohorky a chystať miesto pre kvety. Kúsok miesta pred panelákom, kde pôvodne boli len nevzhľadné kríky, v ktorých sa zachytávali igelitové vrecúška, už spomínané ohorky, pokrkvané plechovice od piva a sem-tam aj dáka bielizeň vypadnutá z okna, premenila na malý kvetinový raj. Venovala tomu svoj čas aj peniaze. Namiesto do posilňovne chodila do neďalekého supermarketu a vláčila odtiaľ desaťkilové vrecia s hlinou. Napokon, na jej vyrysovaných pažiach sa to prejavilo rovnako.

Ten kúsok pôdy prekvital. Hral všetkými farbami. Ľudia sa nadchýnali, keď chodili okolo, vyťahovali mobilné telefóny, fotili si všetky tie nádherné kvety a dávali fotky na fejsbúk so statusmi typu: „Takto si tu žijeme…“ alebo „Radosť vracať sa domov.“ Statusy typu „priložil som ruku k dielu,“ sa neobjavili. Prečo asi? Rovnako chýbali aj statusy „tie žlté sirôtky som kúpil ja“…

No dobre, veď nikto nie je povinný mať rovnakú radosť z hrabania sa v pôde ako iný. A taktiež nikto nie je povinný míňať vlastné peniaze na kvety pred panelák, zvlášť, keď mnohí na to možno ani nemajú. Vrchol však je, keď sa niekto neštíti hrabať sa v pôde preto, aby kvety, ktoré nekúpil, vykopal. A vzal si ich. Len tak. Prečo by mali tešiť všetkých na sídlisku, keď môžu len mňa na balkóne alebo kdesi v mojej oplotenej záhradke? A potom prišiel niekto ďalší a natrhal si z kvetov za kytičku. Možno do vlastnej vázy, aby sa potešil. Fakt sa dá z takto natrhaných kvetov tešiť? Alebo ich niekomu daroval – z lásky. Z lásky k prírode to asi nebolo…

Už dva mesiace bojujeme na námestiach za slušné Slovensko. Ibaže chcieť slušnosť len po politikoch je strašne málo. Slušný musí byť každý jeden z nás. Pretože slušnosť nie je len o tom, že nepokradnem zo štátnej kasy, ale aj o tom, že neukradnem kvet zo sídliskovej predzáhradky, že nezničím prácu niekoho druhého a neprivlastním si to, čo mi nepatrí. Len keď tá slušnosť bude vo všetkom, čo robíme a čo žijeme, môžeme si povedať, že sme vyhrali. Od toho sme však zatiaľ na míle vzdialení.

 

Prečítajte si

Dorrie sexovať môže, Kronerka nie?

 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026