Sme asertívni alebo len pasívni?

„Čo by si tvoj syn želal ako darček k narodeninám?“ pred rokmi sa opýtala mojej známej jej švagriná. Keďže jej nechcela robiť žiadne starosti, odpovedala, že sa jej syn poteší hocičomu. Aj si to naozaj myslela. Počas rodinnej oslavy zistila, že to tak nie je a že jej 4-ročný syn dokáže vyjadrovať nespokojnosť a to dosť priamočiarym spôsobom. Keď chlapec darček rozbalil, povedal: „To je ale blbosť, to som absolútne nechcel dostať.” Trapas, ktorý sa deťom dá odpustiť, ale z úst dospelých už by to znelo horšie.

Niekedy počúvame vety, ktoré sa nám počúvajú ťažko: nezúčastním sa, lebo sa mi nechce. Neprídem, lebo mňa to nezaujíma. Nepomôžem, lebo potom budem unavený. Nezapojím sa, lebo chcem oddychovať. Nepôjdem, lebo potom nebudem mať sily na iné veci. A podobne.

V dnešnej dobe, keď žijeme stresujúcim, uponáhľaným životom, by sme sa mali naučiť asertivite. Niektorí sa učia rýchlejšie, iní pomalšie alebo vôbec, ale sú aj takí, ktorí sa ju naučia zle. Čo je vlastne tá asertivita?

Wikipedia nám dáva odpoveď: „Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných“.

No a? Dostávame sa k podstate: veľa ľudí vie už bez zábran povedať „nie“ a tým chráni seba. V poriadku. Ale koľkí z nich to chápu správne? Koľkí z nich sa vlastne za tu modernú asertivitu schovávajú?

Pred nedávnom sa moja kamarátka sťažovala, že pozná toľkých ľudí, ktorí sa tvária ako jej dobrí známi, ale keď potrebovala ich pomoc, len niektorí jej ju poskytli. Ostatní si radšej zvolili hygienický model života, aby sa neunavili, nezašpinili a nespotili.

Mne len napadá, že ľudia dosahovali v živote veľké veci, robili prevraty, povstania, vynálezy či dobýjali hory nie vtedy, keď dbali na vlastný hygienický život. Neviem si, napríklad, predstaviť, aby v 80. rokoch Lech Walesa uvažoval o asertivite, keď bojovali proti komunizmu. Určite na asertivitu nemysleli tí, ktorí zrúcali Berlinský múr alebo tí, ktorí na Námestí SNP v Bratislave bojovali za slobodu.

V dnešnej dobe je asi pojem asertivita zneužívaný. Alebo zlé chápaný. Viem, že ja sama sa ešte musím veľa naučiť, aby som bola asertívna, ale nechcela by som si asertivitu popliesť s pasivitou. To by bola hrozná blbosť a to ja absolútne nechcem.

 

Prečítajte si aj Nebuďme ako nafúkaná slečna

 

Ženy v meste

 

Chcem odoberať novinky Žien v meste