
Sme to ešte my?
Je taká doba, zmenili sme sa na čísla. Akoby práve čísla hovorili o našom živote to najpodstatnejšie. Akoby čísla mali definovať to, či máme za sebou fajn deň alebo nás potrápil deň blbec, či sme šťastní, alebo aktuálne na svojej ceste životom iba tápeme a kríza strieda krízu.
Redakcia Žien v meste · 14. septembra 2019 · 2 min čítania
Dnes 7,5 kilometra.
25 kíl!
900 Kcal, paráda!
Nalietaných 10 000 míľ!
Matematika 98,7 %, slovenčina 99 %, angličtina 98,4 %, yes!
Nie sú to žiadne šifry. Sú to správy o živote mojich priateľov, ktoré denne čítam na svojom fejsbúku. Niektorých som nevidela aj desať či pätnásť rokov. Netuším, ako sa majú, či sú šťastní, čo robia, s kým žijú, čo ich baví a čo ich trápi. Za to viem, koľko kilometrov denne nabehajú, koľko kíl schudli alebo pribrali, koľko energie spálili v posilňovni či koľko míľ preleteli lietadlá, ktorými sa viezli – ktovie kam?
Je taká doba, zmenili sme sa na čísla. Akoby práve čísla hovorili o našom živote to najpodstatnejšie. Akoby čísla mali definovať to, či máme za sebou fajn deň alebo nás potrápil deň blbec, či sme šťastní, alebo aktuálne na svojej ceste životom iba tápeme a kríza strieda krízu. Nechali sme čísla nech rozprávajú za nás. A rozprávajú tak, aby zvyšovali náš spoločenský status, poukazovali na naše úspechy a úspechy našich detí.
Prečítajte si
Kedy sa to s tým Kočnerom stalo? A kde sme vtedy boli?
Už nás dávno nedefinujú naše záľuby a naše pocity. Utvárajú nás čísla. Možno sa to začína už okamihom narodenia, keď pre lekárov a sestričky nie je dôležité, aby sa dieťatko cítilo bezpečne a zostalo v kontakte s matkou koža na kožu, ale treba ho rýchlo odvážiť a odmerať. Akoby bez záznamu týchto parametrov ani len nebolo možné vykročiť do života.
Občas sa na tom svojom fejsbúku cítim ako na hodine matematiky. Pozerám sa na rovnice, v ktorých je X dobre skryté, treba si ho vypočítať alebo domyslieť, či aspoň skúsiť vytušiť, čo za ním naozaj môže byť. Behá niekto z mojich priateľov preto, aby schudol? Alebo preto, že potrebuje zo seba „vylietať“ nadbytočnú energiu? Či, naopak, behá, lebo dúfa, že energiu takto dočerpá a spolu s ňou aj endorfíny, ktoré mu pomôžu bojovať proti depke? Behá za niečo, alebo pred niečím? Behá sám, alebo s niekým? Behá, aby si splnil sen a skúsil konečne zabehnúť maratón? Alebo sa len snaží utiecť sám pred sebou…?
Podobné otázky mi naskakujú pri každom čísle, ktoré na mňa zabliká z obrazovky. A desím sa dňa, keď si namiesto slov budeme vymieňať už len excelovské tabuľky.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



