Bolo by to celkom fajn leto. Až na tie Kočnerove esemesky. Človek sa kochá z kopca výhľadom do doliny a má pocit, že žije v raji. Keď sa však letná túra skončí a večer si preletí správy na internete, ten pocit je fuč. Vystrieda ho iný. Namiesto raja žumpa. Vážne tu niekto chystal lov na prokurátora, jeho ženu aj deti? A naozaj niekto nazýva štátnu tajomníčku svojou opičkou? Kedy sa toto všetko stalo a kde sme vtedy boli? 

 

Kšefty, mafiáni a úplatní policajti 

Mám pocit, že žijeme v paralelných svetoch. My a oni. My, naháňajúci sa každý deň v práci, platiaci hypotéky a šeky, sledujúci v potravinách akcie na veľké maslo a ružové víno, aby sme ušetrili čo najviac peňazí, ktoré vzápätí vymeníme za lacné letenky na vysnívanú dovolenku. A oni, dohadujúci si kšefty, poprepletaní s mafiánmi a úplatnými policajtmi, schovávajúci si peniaze v alobale aj v daňových rajoch. Raz za štyri roky sa naše svety na chvíľočku stretnú. Voľby. Vtedy sa oni usmievajú a oblbujú nás sladkými rečami o nižšej dani, vyšších dôchodkoch a ľúbivých balíčkoch. A my vidíme a počujeme len to, čo chceme vidieť a počuť. Veríme, lebo chceme veriť. A potom sa zase všetko vráti do starých koľají. My sledujeme akciové letáky a oni chystajú svoje akcie.

Doteraz som mala pocit, že žijem v raji. Maličká krajina, kde síce sused závidí susedovi a nikto nie je rasista, hoc Róma by vedľa seba nechcel, ale predsa len bezpečná, relatívne bohatá a krásna. Teraz mám pocit, že mi zjavne niečo ušlo. 

 

Keď nás politika nezaujíma

Keď tento týždeň ľudia spomínali na to, ako sem v šesťdesiatom ôsmom vtrhli cudzí vojaci, mnohí hovorili, že sa jednoducho v noci či nad ránom zobudili na to, že po uliciach idú tanky. A nechápali, čo sa deje. A ako sa to celé mohlo stať. Mám pocit, akoby sme podobne precitli teraz aj my. Ako sa to celé mohlo stať? Máme slobodné voľby. Máme parlamentnú demokraciu. Máme nezávislé súdy. Prokuratúru aj políciu. A predsa si tu  niekto dokázal vykŕmiť svoju chobotničku tak, že mu prerástla akvárko. A to všetko za veľmi krátky čas. Kým sme spali. A hovorili, že politika nás nezaujíma. Lebo veď čo už môže byť na politike zaujímavé? Ak si to myslíte aj dnes, je to len na vás. Ale ste si istí, že práve v tejto chvíli nekreslí niekto „pavúka“ zloženého z vašich kontaktov a blízkych?