Som mama a chýba mi mama…

 

Keď mi je ťažko, pozerám „hore“ a čakám na nejaké znamenie. Niekedy príde, inokedy nie. Čo by som dala za taký kratučký rozhovor, pohladenie. Aj keď viem, čo by sa jej páčilo a čo nie, čo by asi povedala. Tá rana zo straty je aj po rokoch veľmi bolestivá, hoci som už dávno dospelá.

Je nesmierne smutné, keď malé deti ostávajú bez maminiek. Čo všetko musia zažívať, čo tkvie v ich hlavičkách, ako dospievajú, nájdu oporu u svojich blízkych? Mamu im nikto dokonale nenahradí. Práve tie krehké stvorenia najviac potrebujú láskyplné náručie mamy. Mama je prosto mama. Mamička chýba.

 

Mama je tá, ktorá sa na nás vie celé hodiny dívať s láskou a vďakou.

Mama je tá, ktorá dokáže prebdieť mnoho nocí, keď sme chorí.

Mama je tá, ktorá má náruč pre nás vždy, nielen keď plačeme.

Mama je tá, ktorá vie najlepšie utíšiť bolesť.

Mama je tá, ktorá si odoprie, len aby sme mali my dostatok.

Mama je tá, ktorá zažíva každý deň strach o nás.

Koľkokrát ju vieme rozplakať a ona nám chce iba dobre?

Mama je tá, ktorá stále a stále odpúšťa.

Mama je tá najobetavejšia osoba v našom živote. Mama a dieťa. Láska na celý život.

 

Čo zaželať nám, všetkým mamám? Predovšetkým mnoho lásky a trpezlivosti. Aby sme sa veľa smiali, čo najmenej plakali. Zažívali radosť a unikali smútku. Dokázali stále vstať, aj keď zlyhávame. Každá z nás chce byť predsa tou naj mamou pre svoje deti.

A tým mamičkám, ktoré už nie sú medzi nami. Myslíme na vás každučký deň. Spomíname s láskou.

 

Prečítajte si

Nedokončený rozhovor s mamou