Som rozvedená a snažím sa

 

Rozvod. Také jednoduché slovo, ale v skutočnom živote znamená mnoho sĺz, hádok, osočovania a ubližovania dvoch ľudí – jeho a jej, ktorí sa tak ľúbili. Niektorí to spečatili aj manželským sľubom a ďalším sa z veľkej lásky narodili deti.

Ja už to mám pár rokov za sebou. Áno, čas  plynie prirýchlo. Naše deti už poriadne podrástli, zmenili školy, už samé okúsili prvú lásku a sklamanie. Dospievajú a na tie nepekné veci okolo rozvodu už aj zabudli. Už si nevedia spomenúť ani na to pekné obdobie, keď sme boli rodina. Je to také smutné.

Rozchody a rozvody sú rôzne. Kvôli neverám, bitkám, alkoholu a myslím, že také najľahšie, že si partneri prestali rozumieť, lebo láska zovšednela. Stále je to však o sklamaní. Najťažšie sú však naťahovačky okolo detí. Keď musíte riešiť stretnutia, prijať inú alebo iného. Keď nové vzťahy napredujú.

Po rokoch som zistila, že opakom lásky nie je určite nenávisť, ale niečo horšie. Ľahostajnosť. Keď ten druhý je vám úplne vzdialený. Moja kamarátka vravieva, že ten druhý už sedí v inom „kine“. To len tak, na odľahčenie.

 

Prečítajte si

Keď umiera druhé milované dieťa

 

Áno viem, niektoré mi dáte za pravdu, iné budú na opačnej strane.  Nie pri každom rozchode, ale pri tom mojom je to takto. Cudzí ľudia, ktorí si nemajú čo povedať. Hoci, bolo už aj lepšie. A určite tu nejde o IQ a EQ. Všetko záleží od „tých“ dvoch. Kvôli čomu sa rozišli, ako sa posúvali pri rozvode, ako riešia problémy okolo detí a nakoniec o hrdosti. Hrdosti exmanžela a exmanželky. Najhoršie je, keď si ten jeden myslí, že ja môžem, ale ty už nie.

Pred časom som písala, že som rozvedená a hanbím sa za to. Presne tak som to cítila. Z duše. Vždy som verila v dobro, lásku a silná empatia mi bola zrejme vrodená. Rozpad manželstva kvôli nevere mi poriadne otvoril oči. Zistila som, že život nie je iba ružový. Je presne ako toto obdobie. Prenádherná jeseň.  Každým dňom vnímam každý začervenaný lístok. Keď idem do práce nasávam tú krásu vôkol seba. Tieto dni sú skutočne prekrásne. Ale príde aj dážď a búrky. Aj neobľúbené hmly. Lebo, tak je aj v živote. „Farebne“. Raz lepšie, inokedy horšie. Jeden deň o slzách, iný o úsmeve. Keď niečo  stratíte, iný deň nové, ešte krajšie nájdete…

 

Prečítajte si

Neverník ocko a maturantka II.​​​​​​​

 

Dnes som silnejšia. Každým dňom dozrievam. Uvedomujem si, že aj keď som stále túžila po šťastnej rodine a môj dom spadol, idem ďalej. Mám novú rodinu, aj keď nie „spečatenú“, ktorú mám veľmi rada. Aj deti sa tešia. Sú spokojnejšie. Je veľmi ťažké vychovávať deti po bez ich vlastného otca, mamy. Ale dá sa to. Treba to však prijať a posúvať sa ďalej. Snažiť sa vychovávať a smerovať deti tak, aby boli spokojné a šťastné. 

Aj keď som rozvedená, už sa nehanbím. Snažím sa zvládať túto etapu života ako najlepšie viem. Aj keď je to nesmierne ťažké a náročné. A všetkým, ktoré prežívate túto životnú etapu podobne ako ja, držím palce. Zajtra budú opäť stromy krajšie sfarbené a my sa opäť posunieme o malý krôčik vpred…

Nádhernú a pokojnú jeseň.