Spoveď a smrť

 

Niekoľko dní sa pripravovala. Dumala a písala si do zošita hriechy, aby na spovedi na nič nezabudla. Moja mladšia dcéra sa mohla pred Vianocami vyspovedať v škole a brala to zodpovedne.

Zo školy sa vrátila ešte zadumanejšia než tam išla. Rozprávala mi, ako na jej hriechy reagoval kňaz. „Bol veľmi smutný, bála som sa, že som ho mojimi hriechmi sklamala, aj tým, že som dlho na spovedi nebola,“ začala mi vysvetľovať. Neskôr jej iná katechétka vysvetlia, že je smutný pre niečo celkom iné. „Vieš, zomrel mu včera brat, ktorý mu bol naozaj veľmi blízky,“ vysvetľovala moja dcéra.    

Aj ja som pár dní myslela na tých, čo náhle odišli. Mojej známej zomrela mama, ktorú som síce nepoznala, ale z príbehov o jej sile, odvahe a humore mi bola veľmi sympatická. V našej tenisovej škole náhle podľahol chorobe tréner, príliš mladý, než aby bol na rade. 

V čase, keď sa miliardy kresťanov na celom svete chystajú na oslavu narodenia Ježiša Krista, prežívajú iní smrť svojich najbližších. Smrť nemá nikdy dobrý dátum, ale ten predvianočný by volil málokto. Nikto nechce, aby pri štedrovečernom stole ostala prázdna stolička a pod stromčekom nerozbalené darčeky. Ak sa také veci stanú pred Vianocami, už s nimi ostanú spojené, aj keď čas bolesť zmierni.

Smrť nikdy nemá dobrý dátum, ale je tu, aby nám pripomínala, akú hodnotu má život a z čoho sa v ňom máme tešiť. Kým nie je prázdna stolička pri stole a má kto rozbaliť darčeky, máme Vianoce každý deň. 

 

Prečítajte si aj Politický týždeň mojej dcéry

 

Ženy v meste