Státisíce žien po vojne znásilnili. Dodnes nie sú uznané ako obete

 

Bol júl 1945, keď išla Nemka Klara M. po ulici v Magdeburgu. „Bol som slabá, bicykel, ktorý som tlačila, bol plne naložený. Nevedela som sa preto brániť, keď sa na mňa vrhli dvaja sovietski vojaci,“ opisovala neskôr. Vtiahli ju do príkopu a obaja ju znásilnili.

„Potom sa vrátil ten prvý vojak, čo držal bicykel a znásilnil ma tiež. Kým sa to dialo, chodili okolo autá, ale nikto sa o mňa nestaral, hoci som plakala  a nahlas kričala,“ opisuje podľa magazínu Der Spiegel.

 

Prečítajte si

Vzťah s vojnovým zločincom Goebbelsom zničil život Líde Baarovej i jej rodine

 

Až dva milióny žien

Koniec druhej svetovej vojny neznamenal koniec utrpenia. Vojaci po vojne znásilňovali vo veľkom. Experti odhadli počet žien, ktoré sa stali obeťami sexuálnych útokov, na 900-tisíc až 2 milióny. Sexuálne zneužití boli podľa magazínu Der Spiegel aj mnohí muži.  

 „Znásilňovanie bolo vždy spájané s vojnami: vo všeobecnosti platilo, že čím je vojna brutálnejšia, tým je pravdepodobnejšie, že dôjde k znásilňovaniu žien nepriateľa,“ napísal britský historik Keith Lowe.

Vojaci, ktorých miestni oslavovali ako osloboditeľov, znásilňovali bez ohľadu na príslušnosť k armáde. Znásilňovali sovietski, ale aj americkí, francúzski či britskí vojaci.

„Najmenej 860-tisíc dievčat a žien, ale aj mužov a chlapcov, bolo na konci vojny a po vojne znásilnení vojakmi spojencov. Dialo sa to všade,“ napísala nemecká historička Miriam Gebhardt vo svojej svoje knihe Keď prišli vojaci (Als die Soldaten kamen), ktorá v roku 2015 podala rozsiahle svedectvo o znásilnených ženách.

Z asi 860-tisíc znásilnených Nemiek pripadá podľa historičky až tretina (270-tisíc) na západných vojakov (asi 180-tisíc žien znásilnili Američania, 50-tisíc Francúzi, 30-tisíc Briti). Sovieti majú na svedomí najmenej 590-tisíc znásilnení. 

Vojaci znásilňovali ženy bez ohľadu na vek. Historička opisuje osud 14-ročného dievčaťa, ktoré sovietski vojaci znásilňovali dlhé týždne, ale aj 82-ročnej ženy, ktorá sa z toho nikdy nespamätala.   

 

Foto – amazon

 

Súčasť mýtu bojovníka

„Počas druhej svetovej vojny sa tohto vojnového zločinu dopúšťali všetky armády. Bola to súčasť mýtu bojovníka, ktorý svoj triumf oslávil sexuálnym dobývaním,“ povedala Gebhardtová. Nemecká historička vo svojej knihe píše, že dodnes „sa o týchto zločinoch mlčí, ženy nie sú oficiálne uznané za obete druhej svetovej vojny. Nemajú žiadne pamätné miesto, žiadne spomienkové rituály, žiadne oficiálne uznanie, mlčí sa aj o ospravedlnení.“

Obeťami sú aj deti, ktoré sa narodili po znásilnení. „Narodili sa s dedičným dlhom,“ hovorí Miriam Gebhardt, ktorá neskôr robila rozhovory s desiatkami detí znásilnených matiek. Vydala o tom knihu My deti násilia (Deutsche Verlags-Anstalt, 2019).

Sovietski vojaci znásilňovali ženy svojich nepriateľov, hlavne Nemky, ale aj Rakúšanky či Maďarky. „Znásilňovanie bolo také bežné, že máloktorá žena bola ušetrená… Najmladšie obete mali menej ako desať rokov, najstaršie nad deväťdesiat,“ uviedla americká historička Deborah S. Corneliusová, znalkyňa maďarských dejín. 

Podľa odhadov len v samotnej Budapešti bolo znásilnených asi päťdesiattisíc žien. Znásilnenia sa odohrávali po celej krajine. 

Slovenky taký osud nestretol, hoci sme boli súčasťou nacistickej ríše. „K excesom dochádzalo aj na našom území, ale nie až v takom rozsahu ako povedzme na území Maďarska,“ povedal pre Aktuality.sk historik Dušan Kováč. Velenie Červenej armády totiž vojakom vysvetľovalo, že vstupujú na územie spojeneckej a spriatelenej krajiny, kde je takéto správanie neakceptovateľné. „Zo strany veliteľov sa to posudzovalo ako pomerne veľký delikt a boli aj prípady, že páchateľov násilností postavili k múru a zastrelili ich,“ dodal Kováč.