Technológie pre naše deti? Všetko s mierou
Som v tomto celkom konzervatívna mama. Nerozumiem debatám, že mobily majú mať už prváčikovia, hoci ešte zo školy nechodia sami ani domov, ani na krúžky, nerozumiem, prečo majú mať tretiaci najnovšie mobilné telefóny s čo najväčším množstvom funkcií, ktoré ani nevyužívajú. Ani do pretekov o to, kto prvý donesie do triedy iphone alebo ipad sa nedokážem zapojiť.
Redakcia Žien v meste · 17. septembra 2015 · 2 min čítania
Moja staršia dcéra sa vždy vynájde bez toho, aby prejavila akúkoľvek emóciu. Keď jej dohovárame, aby konečne zložila mobil z ruky, poslúchne, ale len na tých pár sekúnd, než prejde z jednej miestnosti do druhej. Tam nájde iný mobil, na ktorom sa tiež dá pozerať instagram. Ak sme pozorní a zbadáme, že jeden mobil z rúk dala, ale len aby si ich uvoľnila pre druhý, a dohovárame dôraznejšie, poslúchne opäť. Prejde však do svojej izby, aby si otvorila počítač, prípadne je ochotná urobiť kompromis a zapne si televízor. Poslušne mení iba obrazovku za obrazovku.
A to zvyknú ľudia v mojom okolí začudovane reagovať, keď im poviem, že stále nie je na facebooku, pretože instagram, gmail a jej ôsmaci-spolužiaci nám pípaním na aplikácii viber kazia večery už tak.
Som v tomto celkom konzervatívna mama. Nerozumiem debatám, že mobily majú mať už prváčikovia, hoci ešte zo školy nechodia sami ani domov, ani na krúžky, nerozumiem, prečo majú mať tretiaci najnovšie mobilné telefóny s čo najväčším množstvom funkcií, ktoré ani nevyužívajú. Ani do pretekov o to, kto prvý donesie do triedy iphone alebo ipad sa nedokážem zapojiť, lebo v našej rodine ho stále nemajú ani všetci dospelí.
Som konzervatívna mama, lebo patrím ku generácii, ktorá vyrastala bez technológií a teraz si ich púšťa k telu len keď je jasné, že sú mi nápomocné. To isté sa snažím učiť moje dcéry, ktoré sa s technológiami už narodili.
Nič z toho im doma nezakazujeme, len hľadáme správnu mieru, čo je asi na celom rodičovstve to najzložitejšie a najzdĺhavejšie. Nájsť každý deň tú správnu mieru, ktorá nezabije zvedavosť a rozvoj, ale zachová aj kritický pohľad na veci, ktoré má vraj každý a preto sa o nich nediskutuje.
Keď ide o rodičovstvo a technológie, mám pocit, že sa snažíme byť rýchlejší, než je potrebné. Nie každý nový mobil je lepší než ten predchádzajúci a nie každá vymoženosť našim deťom pomáha lepšie pochopiť svet.
Prečítajte si aj Ružové svetríky
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026