
Tí, ktorí nekreslia svet na ružovo
Pretože odborníkov na nové začiatky sú tisíce, ale odborníkov na pokojné, dôstojné konce? Takých zrátate na prstoch jednej ruky.
Redakcia Žien v meste · 6. mája 2016 · 2 min čítania
Dnes už na každom kroku natrafíte na „odborníkov na život“. Ľudí, ktorí vám pomôžu napríklad vybrať si to najlepšie zamestnanie, aby ste dobre zarábali a postupovali po kariérnom rebríčku. Tiež takých, ktorí vás naučia sebaisto vystupovať, aby vám v tej kariére nič nebránilo. Poradia, čo robiť, aby vám pri rozprávaní na verejnosti nehoreli uši, neplietol sa jazyk, aby ste zvládali sypať veselé príhody ako z rukáva, lebo veď ľudia milujú príbeh.
Potom sú tu odborníci, ktorí vás naučia flirtovať, zvádzať a úspešne randiť. A ďalší zase meditovať, aby ste sa z toho všetkého úplne „nezcvokli“.
Keď vám ešte zostane voľná chvíľa, môžete vyhľadať odborníkov, ktorí vás naučia variť, zladiť jednotlivé kúsky oblečenia a zariadiť si byt podľa takých či onakých pravidiel.
Iní odborníci vám naplánujú každú minútu vašej dovolenkovej cesty do neznáma alebo oslavy narodenín či svadby.
Len keď sa život začne chýliť ku koncu, vtedy sa všetci stratia. Pretože odborníkov na nové začiatky sú tisíce, ale odborníkov na pokojné, dôstojné konce? Takých zrátate na prstoch jednej ruky.
Patria k nim aj ľudia z Plamienka. Nezisková organizácia už dávno nie je len detským hospicom. No stále v prvom rade pomáha rodinám vo chvíľach, keď im osud podrazí nohy a majú pocit, že hlbšie sa už padnúť ani nedá. Vo chvíľach, keď v rodine zomiera dieťa alebo dieťaťu zomiera rodič.
Títo ľudia nekreslia svet naružovo. Nehovoria „neplač a vzchop sa“. Namiesto toho ponúknu lekársku aj psychologickú pomoc, no najmä svoju náruč, bezpečné miesto, kde sa dá vyplakať a uistia vás, že smútiť je v poriadku. Že sa to smie, že sa to dokonca má. Že nikto si v čase najväčšej bolesti skutočne nemusí kresliť americký úsmev na tvár.
Úprimne sa priznám, že hlboko obdivujem ľudí z Plamienka, ako aj všetkých tých, ktorí dokážu uľaviť druhým v smútení. Uľaviť často len tým, že sú, že ich sprevádzajú v neľahkých časoch a držia za ruku vtedy, keď to nedokážu ani najlepší priatelia. Pretože tak to už býva, že v takýchto chvíľach nevieme, čo priateľom a blízkym povedať, či im vôbec zavolať. Všetci nás totiž učia byť úspešnými, šťastnými, bohatými a čo najlepšie zvládať život. Kurzov na zvládanie smútku a smrti akosi niet…
Prečítate si aj Na životy druhých sme experti
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



