Ženy v meste
To, čo ma pozdvihuje

To, čo ma pozdvihuje

Keď som v obchode uvidela figurínu, na ktorej boli široké jeansy, začala som sa smiať. Vybavili sa mi moje rifle z 90-tych rokov. Práve ma držalo obdobie návratu 60s a vyšila som si na ne kvietky. Boli tmavomodré, originálne a moje.

Redakcia Žien v meste · 3. apríla 2016 · 2 min čítania

Úzke rifle sú out! V obchodoch sa to zatiaľ prejavuje len čiastočne, ale módni blogeri to dávajú jasne najavo. Treba nosiť plachťáky! Keď prišli zhruba pred 8 rokmi (alebo to bolo viac?) do módy takzvané skinny jeans, tak som si ich nevedela na sebe ani predstaviť. Tak rok som ich ignorovala, ale postupne sme si k sebe našli cestu. A rovnako ich asi milovali ženy na celom svete, lebo úzke rifle tu zostali veľmi dlho. Menila sa farebnosť, pribudlo roztrhanie, rozstrapkanie. Ale v podstate, všetky druhy, ktoré som mala doma, som mohla nosiť stále. Módni guruovia však skonštatovali, že trh s denimom stagnuje, lebo všetci nosia stále svoje obľúbené skinny jeans. Treba zmenu! Tak sa tento rok začali opäť nosiť široké – zvoňáky, plachťáky, volajte ich ako chcete.

Keď som v obchode uvidela figurínu, na ktorej boli široké jeansy, začala som sa smiať. Vybavili sa mi moje rifle z 90-tych rokov. Práve ma držalo obdobie návratu 60s a vyšila som si na ne kvietky. Boli tmavomodré, originálne a moje. Nosila som k nim jelenicové sako po babičke a batikové tričká. Obchody dnes opäť priniesli návrat k ére 60s a 70s. Prechádzam sa po obchodnom centre a neustále sa smejem. Čo by som za tieto veci dala kedysi! Dnes sa už k širokým rifliam ani batikovaným topom nevrátim.

Sú veci, ktoré sa hodia k určitému životnému obdobiu. A potom si už k nim nikdy nenájdete cestu. Za posledné roky som prestala slepo nasledovať módne trendy a vyberám si iba to, čo sa mi naozaj páči a sedí mi. Zrušila som výstrihy, lebo sa v nich cítim príliš prvoplánovo a vulgárne. Čiernu som nahradila tmavomodrou, osvojila som si minimalizmus, vyhodila tričká s nápismi. Sukne nosím o kúsok dlhšie a opätky nižšie. Tak, ako sa vyvíja naša osobnosť, mení sa aj náš šatník. Najradšej mám biele košele, tmavé úzke nohavice a sukne do áčka tesne pod koleno. Pásikavé tričká s lodičkovým výstrihom a baleríny. Tak, ako každá žena, našla som si svoj štýl.

Pamätám si na doby, kedy som experimentovala s účesmi aj farbami na vlasy, dokonca som mala aj melír, ktorý dnes pokladám za nevkusný. Ale to k životu patrí. Tak, ako sa nám dejú životné zmeny a obdobia stagnácie striedajú obdobia turbulencií aj my občas robíme náhle nezmyselné rozhodnutia, pri ktorých vymeníme šatník, alebo si ostriháme vlasy. Práve preto sa mi páči život po 40-tke. Bez ohľadu na to, či stagnuje denimový trh, bez ohľadu na to, že figuríny v obchodoch vyzerajú ako na Woodstocku, vy si stále nosíte svoje čierne skinny a bielu košeľu a cítite sa dobre. Už nenosíte oblečenie, ale to, čo vás pozdvihuje.  

 

Prečítajte si aj Päťdesiat rokov späť alebo šialené 60. roky

 

Podporte nás a stante sa clenkami klubu

Ženy v meste

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026