V Dánsku sa od augusta moslimky nesmú zahaľovať, Dáni protestovali

 

KODAŇ, BRATISLAVA. Odporcovia zákona vnímajú nový zákon ako zásah do práv žien rozhodovať o tom, ako sa oblečú. Protestovať proti zákonu preto prišli moslimky s odhalenými tvárami, ale aj zahalení Dáni – nemoslimovia. Stretli sa v centre hlavného mesta v štvrti Norrebro a pochodovali k policajnej stanici v oblasti Bellahoj.

 

Diskriminácia jednej náboženskej skupiny?

„Musíme vláde vyslať signál, že sa neskloníme pred diskrimináciou a zákonom, ktorý cieli na konkrétnu náboženskú skupinu,“ povedala podľa Reuters 21-ročná muslimka a študentka Sabina, ktorá na pochod prišla v nikábe.

Dánski zákonodarcovia schválil zákon o zákaze v máji. Do parlamentu ho predložila stredopravá vládna koalícia, ktorá je známa sprísňovaním azylových a prisťahovaleckých predpisov. Dánsko v roku 2016 prijalo takisto zákon požadujúci, aby novopríchodzí žiadatelia o azyl odovzdali cennosti ako šperky a zlato, ktorými pomôžu platiť za pobyt v krajine.

Podobné zákazy platia aj v ďalších európskych krajinách. Vlády ich obhajujú tým, že nie sú zacielené na žiadne konkrétne náboženstvo a nezakazujú šatky na hlavu, turbany ani tradičné okrúhle židovské čiapočky (kipy čiže jarmulky).
 

Prečítajte si

V Rakúsku začal platiť zákaz zahaľovania. Pokutu môžu dostať moslimky i klauni

 

Ako prvé zákaz zaviedlo Francúzsko

Opatrenie známe ako „zákaz buriek“ je zväčša vnímané tak, že je namierené proti nikábom (zahaľujúcim tvár okrem očí) a burkám. Závoje zakrývajúce tvár nosí pritom v Dánsku len málo moslimiek, napísala tlačová agentúra AP.

Dánsko nie je prvá ani jediná krajina, ktorá zahaľovanie zakázala. Ako prvá európska krajina prišlo so zákazom v roku 2011 Francúzsko, neskôr sa pridali Belgicko, Holandsko a naposledy v októbri 2017 Rakúsko.