Vedkyňa Eunice Newton Footeová ako prvá poukázala na skleníkový efekt

Prišla na prelomový objav, ktorým predbehla dobu, ale uznania sa nedočkala, pretože bola žena. Americká vedkyňa, vynálezkyňa a bojovníčka za práva žien Eunice Newton Footeová ako prvá poukázala na skleníkový efekt.

Footeová prišla na skleníkový efekt

Bola prvou vedkyňou, ktorá dospela k záveru, že niektoré plyny sa zahrievajú, keď sú vystavené slnečnému žiareniu, a že zvyšujúce sa hladiny oxidu uhličitého (CO2) by zmenili teplotu atmosféry a mohli ovplyvniť klímu.

„Atmosféra tohto plynu [t.j. oxid uhličitý] by spôsobil našej Zemi vysokú teplotu,“ uviedla Footeová vo svojom dvojstranovom článku v roku 1856. Článok bol zverejnený v The American Journal of Science and Arts, odbornom časopise, ktorý vychádzal od roku 1818. Až počas digitalizácie obsahu v roku 2010 sa opis Footeovej znovu našiel. Bola to prvá známa publikácia vo vedeckom časopise od Američanky z oblasti fyziky.

V časoch, keď bola veda výhradne mužskou disciplínou, nemohla tento svoj objav odprezentovať a tak to za ňu urobil muž – na konferencii Americkej asociácie pre pokrok vedy jej prácu predstavil Joseph Henry zo Smithsonovho inštitútu.

Prvenstvo za opis skleníkového efektu sa dlho pripisovalo írskemu fyzikovi Johnovi Tyndallovi. Člen Kráľovskej spoločnosti sa však plynmi v ovzduší zaoberal skôr okrajovo. Zameriaval sa na popis javu diamagnetizmu a na procesy sálania v atmosfére narazil až počas štúdia premeny ľadovcov.

Od roku 1859 publikoval sériu štúdií zameraných na spôsob, akým niektoré plyny vrátane oxidu uhličitého, zadržujú teplo v atmosfére Zeme. Jeho závery sú dnes považované za počiatok celej teórie o globálnom otepľovaní a klimatických zmenách.

Prvé články o fyzike od ženy

Jediným problémom je, že tri roky pred Tyndallom prišla s rovnakými závermi práve Eunice Footeová.

“Bola jednou z prvých, ktorá vystopovala skleníkový efekt, experimentovala so sklenenými trubicami, aby napodobnila vyššie koncentrácie a účinky vodnej pary a oxidu uhličitého na zvýšenie teploty. Dnes sa to môže zdať jednoduché – najmä vzhľadom na nástroje a technológie, ktoré dnes máme – ale hypotéza, že zvýšené hladiny oxidu uhličitého v zemskej atmosfére by mohli spôsobiť zvýšené teploty, bola bystrá a prelomová,” povedala o Footeovej Eleni Dovrou z Inštitútu Maxa Plancka pre chémiu.

V roku 1857 publikovala druhý článok o statickej elektrine v atmosférických plynoch. Keďže nebola členkou Americkej asociácie pre pokrok vedy, oba jej články prečítali na výročných konferenciách organizácie muži – boli to jediné články v oblasti fyziky, ktoré do roku 1889 napísala americká žena. Footeová pokračovala v patentovaní niekoľkých vynálezov.

In 1856, Eunice Newton Foote made the link between rising CO2 levels and future climate change. But her name and her discovery were (almost) lost to history…https://t.co/yRdscHIHOB pic.twitter.com/VDtjNpAhyh

— BBC Ideas (@bbcideas) July 17, 2023

Footeová sa narodila 17. júla 1819 v Connecticute a vyrastala v New Yorku v období dôležitých spoločenských a politických hnutí ako bolo zrušenie otroctva, boj proti alkoholizmu či práva žien. Od 17 do 19 rokov navštevovala Troy Female Seminary a Rensselaer School, kde získala široké vzdelanie vo vedeckej teórii a praxi.

Bola tiež členkou prípravnej komisie prvého dohovoru o právach žien v roku 1848. Ako vedkyňa sa zameriavala na svoju výskumnú prácu, no svoje skúsenosti využila aj pri kampani za rovnosť medzi mužmi a ženami a za právo voliť ako základné právo.

Footevá zomrela  30. septembra 1888. Jej výskum bol ignorovaný 100 rokov, kým ho znovu neobjavili akademičky. V roku 2022 Americká geofyzikálna únia zaviedla na jej počesť medailu Eunice Newton Footeovej, aby ocenila jej vynikajúci vedecký výskum.