Vek je iba číslo

 

Poznáte tie priateľstvá, ktoré vznikajú bez vášho veľkého pričinenia? Je to osud, prozreteľnosť, náhoda? Do života vám prídu ľudia, ktorí sú vám blízki ako rodina. Ozajstní priatelia, spriaznené duše. Zaujímavé je, že veľakrát to nemusia byť ani vaši rovesníci. 

Keď si pozerám svoje staré fotky, zdá sa mi, že tam vyzerám staršie ako teraz. Cítila som sa vtedy staršie. Bola som ubolená, unavená. Opotrebená systémom, v ktorom som sa točila ako škrečok v kolotoči. 

Čo to teda je, čo nám roky pridáva a čo naopak vek uberá? Keď robíme to, čo nás napĺňa, dáva nám zmysel? Keď pravidelne cvičíme? Keď máme vzťahy v poriadku? Keď nás nič nezožiera?

Môj manžel išiel minule so synom pred jeho maturitou do školy a nechceli ho pustiť dnu. Mysleli si, že je synov kamoš. Mladá čašníčka mu zatykala, napriek tomu, že už mal  päťdesiatku. Robí, čo musí. Venuje sa hudbe a cvičí pozdrav slnku ráno už 20 rokov. Keď pracoval na zámorských lodiach, nakladal si jedlo na dezertný tanierik. Chodil po schodoch. A loď mala niekedy aj 12 poschodí!

Máme priateľov – párik, ktorým sa vek zastavil. Sú síce už v dôchodkovom veku, ale svojou životnou energiou strčia do vrecka hocijaký mladý pár. Obaja ešte pracujú „na sebe“. Jazdia na bicykli, na motorke, na plachetnici. Sú vášniví hráči stolného futbalu, milovníci hudobných a divadelných predstavení. Vždy pripravení hocikomu pomôcť. Ich dom je otvorený. Nie, nie sú vetchými starcami, ako sa občas nazývajú s dávkou sebairónie. Sú pre mňa obaja príkladom. Chcela by som byť v ich veku v takej kondičke, s dobrou náladou, neriešiť choroby. Chcela by som byť pozitívna, kamošiť sa s mladými, pomáhať im.

Vek je iba číslo. Nenechajme sa ním prevalcovať. V pohode začnime nový šport, nové priateľstvá, novú kariéru. A nečakajme, že až v dôchodku budeme šťastní.

 

Prečítajte si aj Niekedy je lepšie plakať ako hnevať sa. V tom je sila