Ženy v meste
Veľké rodiny a strach

Veľké rodiny a strach

Izrael, kde žijem, je tiež bohatá krajina, hoci nie práve bezpečná. A ľudia tu mávajú viac detí ako v Európe. Normou sú tri, hoci sú skupiny, čo ich majú aj do desať.

Redakcia Žien v meste · 21. septembra 2015 · 2 min čítania

 

Utečenci pred našimi bránami nepriniesli len debatu o tom akí súcitní, či na druhej strane racionálni vieme byť. Rozprúdili aj diskusiu o tom, či Európa prežije, ak sa bude uzatvárať pred novými ľuďmi. Často sa spomína Nemecko a to, či jeho otvorená náruč utečencom je prejavom solidarity alebo chladného kalkulu vyplývajúceho z toho, že krajina má jednu z najnižších pôrodností na svete. Sú aj takí, čo Nemcom hovoria, že keby mali viac detí, bolo by všetko inak.

Áno, v bohatom svete, a hoci sa nám to možno nezdá, patrí doň aj Slovensko, väčšina ľudí nemá veľké rodiny. A to dokonca ani v krajinách, ktoré majú prorodinne nastavený sociálny systém.

Izrael, kde žijem, je tiež bohatá krajina, hoci nie práve bezpečná. A ľudia tu mávajú viac detí ako v Európe. Normou sú tri, hoci sú skupiny, čo ich majú aj do desať. V Izraeli sa pohybujem v prostredí, ktoré sa podobá prostrediu, z ktorého pochádza väčšina mojich slovenských priateľov. Ide o ľudí blížiacich sa alebo krátko po štyridsiatke, vzdelaných, so slušnou prácou, ktorí práve netrú biedu, ale ani si nemôžu dovoliť príliš veľa rozhadzovať. Zápasia s tým ako zvládnuť rodinu aj kariéru, aj s tým, že štát im so starostlivosťou o deti veľmi nepomáha.  

Rozdiel je jediný. Od mojich izraelských známych som takmer nikdy nepočula, že si nemôžu finančne dovoliť ďalšie dieťa (hoci viem, že občas idú s peniazmi nadoraz), že už by konečne chceli žiť, cestovať, že už sa im nechce v noci vstávať, riešiť zuby, plienky, krasopis a hormóny pubertiakov.

Rozmýšľala som, čím to je. Iste sú tu historické dôvody národa, ktorý storočia zápasí o prežitie, možno aj spoločenský tlak. Ale hlavne, Izraelčania majú radi veľké rodiny, nestresujú sa pre každú maličkosť, veria, že dokážu deti uživiť a zabezpečiť, spoliehajú sa na širšiu rodinu a pozerajú sa do budúcnosti s nádejou, nie so strachom.                       

 

Prečítajte si aj Keď sú šediny trendy

 

Ženy v meste

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

podporte nás a vyhrajte

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026