Viac žien v politike alebo Kaliňákove sako

 

V roku 2016 sme v jednom našom článku  spočítali, že v slovenských vládach sedelo 12 žien. Jedenásť ministeriek a historicky prvá premiérka za dlhých 23 rokov. V troch vládach Mečiara a Fica, v dvoch vládach Dzurindu, v kabinete Čarnogurského, Moravčíka a Radičovej boli ženy skôr výnimkou. A o mnohých sme si povedali, že tam ani nemuseli byť.

Určite si pripomeniete ministerku spravodlivosti Katarínu Tóthovú, ministerku práce Vieru Tomanovú či šéfku diplomacie i ministerku poľnohospodárstva Zdenku Kramplovú. Dobre vám padne zaspomínať si na ministerku financií Brigitu Schmögnerovú, ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú a premiérku Ivetu Radičovú, ktorá predtým bola aj ministerkou práce a sociálnych vecí. Vo vládach sedeli ženy, ktoré niečo dokázali a ženy, ktoré sa vo funkcii len ukazovali. Za 23 rokov ich však bolo iba dvanásť.

 

Prečítajte si

V slovenských vládach sedelo doteraz dvanásť žien

 

Po novom budeme mať vo vláde Petra Pellegriniho rekordných päť žien naraz. Okrem ministerky zdravotníctva (Andrea Kalavská), kultúry (Ľubica Laššáková), školstva (Martina Lubyová) a poľnohospodárstva (Gabriela Matečná) pribudne vôbec prvá žena na čele silového rezortu – ministerka vnútra Denisa Saková. Päť žien a sedem mužov znamená, že vo vláde bude takmer 40 percent žien. To už je pomer, s ktorým dokážete meniť prostredie a pravidlá.

Uznávam, že je ťažké sa z rekordného počtu žien tešiť, ak začnete preberať jednotlivé mená a skončíte pri Denise Sakovej. Nominantke strany Smer-SD, príliš lojálnej nielen voči strane, ale aj voči exministrovi Robertovi Kaliňákovi, ktorý musel odstúpiť, lebo nedôvera ľudí, že niekedy vyšetrí veľké kauzy a smrť novinára a jeho snúbenice bola obrovská.

I tak je dôležité, aby sme v politike mali viac žien. Aby sme sa naučili, že majú rovnako silné i slabé stránky ako muži. Že sú rovnako schopné ako muži, ale presne tak i neschopné a iba lojálne ako je toľko mužov-ministrov. Aby sme neriešili ich outfity, čižmy, či silonky, to, aké sú matky, či dobre varia a vedia upratovať a že sú vo vláde len na parádu či do počtu. Aby sme hodnotili, či sú expertky, či majú skúsenosti, vlastný názor a sú schopné oponovať, ak im začnú diktovať, čo majú robiť. Aby sme ich prestali vnímať cez pohlavie a vzhľad a sústredili sa na ich odbornosť a charakter. Lebo nie je fér, ak ženy musia byť dokonalé, aby sa presadili.

Saková vstupuje do vlády hlavne ako lojálna úradníčka, či ako trefne vyhlásila Zuzana Wienk ako sako Roberta Kaliňáka. Nie je to meno, ktoré by mohlo uspokojiť slušné Slovensko.

Ale bude mať rovnakú šancu ako iní a iné. Ja som sa novinárkou stala v čase, keď premiér Vladimír Mečiar nominoval na prezidenta Michala Kováča, o ktorom si všetci mysleli, že bude hlavne lojálny. A potom sa začali diať veci.      

 

Prečítajte si

 

Keď firmy zahanbujú štát