
Volebné riekanky
Tu nejde o žiadnu hru, ani o šoubiznis. Tu ide o občanov a o ich životy. Poliaci svoju šancu nevyužili, podcenili to.
Redakcia Žien v meste · 1. marca 2016 · 2 min čítania
„Ententičky tri špendlíčky, vyletel čert z električky.“ Pamätáte si túto riekanku z detstva? Riekanky boli vždy rýchlo zapamätateľné, pretože boli také jednoduché.
Podobne je to s osobami, ktoré sa prezentujú na verejnosti a snažia sa upútať niečím, čo hneď padne do ucha alebo do oka. Napríklad blond poslankyňa talianskeho parlamentu Cicciolina, čiže Ilona Staller. Keď kandidovala do volieb, média o nej hneď písali. A nielen pre jej zvučné meno. Podobne Berlusconi – nielen zvučné meno, ale aj aktivity, ktorých názov bunga–bunga hneď padol do ucha. Stavím sa, že málokto si vie vybaviť meno iného talianskeho politika, či političky.
Na Slovensku takmer všetci hovoria o kandidátke do parlamentu Janke Cigánikovej, hoci viac ako o jej politickom programe sa diskutuje o jej červených nohavičkách zavesených na „pol žrde“. Médiá sa na takýto „pútač“ chytia, pretože čitateľ, poslucháč, či divák si často priam pýta niečo na odľahčenie. Je to ako tá riekanka – ľahko zapamätateľné, jednoduché.
Lenže. V každej krajine, keď idú voľby, tak je to vážna vec. Tu nejde o žiadnu hru, ani o šoubiznis. Tu ide o občanov a o ich životy. V Poľsku sa prednedávnom na internete objavil široko diskutovaný list istej dámy, ktorá priznala, že nebola voliť v jesenných parlamentných voľbách z prozaického dôvodu: nestihla si vybaviť voličský preukaz, keďže v deň volieb bola mimo svojho bydliska. Neboli ani jej známi. Veď načo? Vzdali to. Nevyužili svoju šancu, podcenili to. Nemali záujem. Však nejako bude. Teraz sú nespokojní, viac sa zaoberajú politikou ako predtým, lebo im zasahuje do bežného, každodenného života. Takmer každý druhý týždeň chodia protestovať do ulíc.
Píšem o tom v súvislostí s blížiacimi sa parlamentnými voľbami na Slovensku. Nie žeby som mala konkrétne odporúčanie, koho voliť. To nie! Odkaz znie: nevzdávajte to! Už sme na to dosť veľkí, aby sme verili tomu, že nejak to bude. A vieme aj to, že ľahko zapamätateľné mená nemusia byť tie správne. Neoplatí sa tak vážnu vec nechať na náhodu. Tá dokáže prekvapiť. Ako v tej riekanke: „ Či je ona, či je on, niekto musí isť z kola von “.
Prečítajte si aj Kocúrik a laserový lúč
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



