Vydesený premiér
Proste pána premiéra som v Bruseli nezažila inak ako suveréna, ktorý robí veci len tak, ako to sám cíti a nikdy sa nenechá nakaziť nejakým europtimizmom či spoločnými hodnotami. Ale včera v Štrasburgu sa mi zdal celkom iný.
Redakcia Žien v meste · 7. júla 2016 · 2 min čítania
Už som zažila nášho pána premiéra v Bruseli všelijako. Keď o štvrtej ráno nepohol ani brvou, hoci všetci ostatní sa smiali na lapsuse o Merkele Angelovej. Keď nás po dlhých nočných rokovaniach nešetril a ťahal na letisko, pretože nerád prespáva v hotelových cudzích posteliach. Bojovne naladeného pred krízovými summitmi, keď málokomu z európskych lídrov nenadával i spokojného, keď niesol domov prísľub ďalších eur pre slovenskú štátnu pokladnicu. Proste pána premiéra som v Bruseli nezažila inak ako suveréna, ktorý robí veci len tak, ako to sám cíti a nikdy sa nenechá nakaziť nejakým europtimizmom či spoločnými hodnotami.
Ale včera v Štrasburgu sa mi zdal celkom iný. Možno som ho už dávno nevidela, ale určite som ho nevidela takého… vydeseného. A to mu v pléne z europoslancov nikto nepripomenul ani Kaliňáka ani Bašternáka, hoci s toľkými obvineniami by v inej členskej krajine sotva minister či rovno premiér fungovali. Akurát mu vytkli nadávky utečencom a moslimom, ale to zvládal náš premiér stoicky ako obvykle.
Ten vystrašený pohľad nasadil až pri otázke maďarského novinára, čo hovorí na maďarské referendum o prerozdeľovaní utečencov, ktoré bude v rovnaký deň ako opakované prezidentské voľby v Rakúsku, kde by mohol vyhrať populista a kritik Únie zo strany Slobodných. A vtedy to prišlo. „Ja som len chlapec z Hrušovian a mám tu riešiť takéto problémy…“ začal Fico a na chvíľu vyzeral naozaj ako chlapec, ktorý spomína na bezstarostných šesť rokov detstva a teraz od neho chcú, aby zachránil Úniu.
Ťažko povedať, čo ho desí, ale možno brexit a vidina podobných exitov v ďalších krajinách, najhoršie v čase nášho historického predsedníctva. Alebo ho desí osud podaktorých politikov, ktorí doma Únii len nadávali a ich politická éra je na konci. Takého Camerona, Johnsona či Faragea, ktorí skončili, keď mali splniť, čo plamenne v kampaniach voličom nasľubovali.
No možno by stačilo všetkým suverénnom na chvíľu zveriť predsedníctvo Únie a namiesto kritiky ich nútiť hľadať riešenia. Tie sa hľadajú ťažšie – nielen chlapcovi z Hrušovian.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026