Na prvom poschodí Európskeho parlamentu v Štrasburgu je Slovensko dokonale nasvietené. Čičmany s jedinečnou architektúrou, drevené dedinky pod Tatrami, romantická Žilina, lyžiarsky vlek v noci na Donovaloch, farebné nákupné centrum Eurovea, majestátny Bratislavský hrad i most Apollo v silvestrovských farbách sú zarámované a vystavené pozdĺž dvoch stien. K pôsobivým fotografiám rozpráva predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, blízky priateľ premiéra Roberta Fica, úspešný príbeh Slovenska, ktoré sa stalo členom Únie v roku 2004 a teraz jej prvýkrát bude predsedať. V jedálni o poschodie nižšie mohli medzitým europoslanci ochutnať v rámci denného obedového menu bryndzové halušky a v deň prejavu slovenského premiéra i slovenský guláš.

V Európskom parlamente v Štrasburgu pôsobí Slovensko ako dokonalý príklad krajiny, ktorá sa vypracovala a mnohé problémy v politike i ekonomike prekonala, pretože sa stala súčasťou európskeho spoločenstva.

 

Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz ny výstave o Slovensku. 

 

Komplimenty Únii 

Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans v rozprave v pléne pripomína, že sa s niektorými politikmi maďarských politických strán na Slovensku stretával v 90. rokoch tajne v zahraničí, pretože slovensko-maďarský konflikt bol vtedy priveľmi vyhrotený. „Tí ľudia sú dnes vo vláde,“ dodáva Timmermans. Iní pripomínajú pokojné rozdelenie Československa, bezproblémové vzťahy s Českom, vysokú podporu Únie či prijatie eura, ktorým sa v strednej Európe platí len na Slovensku.  

Komplimentami, ako to už na začiatku každého predsedníctva býva, nešetrí ani slovenský premiér Robert Fico. „Európska únia je úžasný a jedinečný projekt, ktorý nie je dokonalý, ale nemá alternatívu. Za 12 rokov členstva v Únii sa naša krajina stala silnejšou politicky, ekonomicky i geopoliticky. Slovensko by teraz rado prispelo k pokroku Európskej únie,“ chválil Úniu v 20-minútovom príhovore, ktorým európskym poslancom predstavil priority slovenského predsedníctva.

Premiér pripomína 71 rokov Únie bez vojenských konfliktov, voľný pohyb osôb, tovaru a služieb, ktorí už dnešným dvadsiatnikom príde ako čosi samozrejmé.

 

Premiér Robert Fico a šéf diplomacie Miroslav Lajčák v europarlamente v Štrasburgu.  

 

Strach a utečenci

Dokonalé však nie je ani Slovensko, ani Európska únia a potvrdzuje sa to v ďalšej časti debaty v štrasburskom europarlamente. Slovenský premiér vyčíta Bruselu, že je málo pružný, priveľmi byrokratický, elitársky a málo zrozumiteľný obyčajným ľuďom. Aj preto Európska únia prvýkrát čelí dezintegrácii, hovorí premiér a pripomína referendum, ktoré rozhodlo o vystúpení Veľkej Británie z Únie.

„Dostali sme sa do fázy, keď musíme prekonať strach. Strach našich občanov z migrácie, (...) z terorizmu (...) a z ekonomických problémov,” ale aj „strach politických lídrov, že sa nám nepodarí súčasné krízy zvládnuť,” ktorý prispieva k úpadku dôvery občanov v Európsku úniu a k rastu popularity extrémistov a nacionalistov naprieč Európou,“ hovorí Fico a dodáva, že strach je najhorší radca.

Predseda Európskej ľudovej strany Manfred Weber premiérovi Slovenska odpovedá, že bojovať proti populizmu treba aj doma a pripomína mu populizmus v predvolebnej kampani strany SMER. „Hovoriť tónom, ktorý naháňa strach, nie je správne,“ hovorí Weber. Nie je jediný, kto slovenskému premiérovi pripomína tvrdé vyjadrenia o utečencoch a moslimoch, ktoré odporujú snahe slovenského predsedníctva vyriešiť utečeneckú krízu.

"Chýba jedno slovo – prijímanie, relokácia. Vyslovte toto slovo, budete sa cítiť lepšie," vyzval Fica aj šéf socialistov Gianni Pittella. 

Fico na kritiku priamo neodpovedal, že postupne mení názor na utečencov, bolo cítiť na tlačovej konferencii s Martinom Schulzom. Ten priznal, že povinné kvóty na prerozdelenie utečencov nefungujú a že Únia bude súhlasiť s dobrovoľnou pomocou v rámci možností jednotlivých krajín, tak mu to sľúbil aj premiér Fico za Slovensko, ktoré za povinné kvóty Úniu žaluje.

 

 

 

Poloprázdny europarlament

Fico dnes rečnil pred Európskym parlamentom, ktorý bol poloprázdny. Miesta na tribúne pre návštevníkov sa postupne zaplnili, miesta v pléne nie. Keď príde nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Francois Hollande alebo premiér problémového Grécka Tsipras je sála plná europoslancov a nedostanete sa ani na tribúnu pre návštevníkov.ň

„Pri predsedníctvach malých krajín to nie je nič výnimočné,“ vysvetľuje europoslankyňa za KDH Anna Záborská, ktorá v Európskom parlamente od vstupu Slovenska v roku 2004. „Tí, čo sa téme venujú a rozumejú, však prišli všetci,“ vysvetľuje jej kolega, europoslanec za KDH Miroslav Mikolášik.

Na tých, ktorí si prejav slovenského premiéra vypočuli, však Fico urobil dobrý dojem. „Premiér zvládol prezentáciu veľmi dobre, pomenoval problémy, ktoré Únia teraz trávi. Osobne som bola prekvapená ich reakciami, asi ich premiér ovplyvnil, pretože, hoci boli kritickí pri vyjadreniach o migrácii a moslimoch, neboli militantní tak, ako som naučená. Tentokrát reagovali kultivovane,“ dodáva Záborská. Chváli aj Mikolášik, hoci si nemyslí, že premiér čítal prejav, ktorý si sám písal. „Slovenskí diplomati ukázali, že sú schopní zvládnuť predsedníctvo dobre,“ dodáva.

 

Poloprázdny Európsky parlament v Štrasburgu. 

 

 

Hovoriť o tom, čo sa podarilo

V Štrasburgu bolo z mnohých prejavov cítiť, že Únia po brexite mení tón a chce viac hovoriť o tom, čo sa jej doteraz podarilo. „Únia potrebuje novú víziu, postavenú na silných stránkach, ktoré potlačia tie slabšie,“ povedal v prejave aj Fico. Meniť treba v Únii viac vecí, ak nemá byť Británia prvou a poslednou krajinou, ktorá odíde sklamaná. „Cameron sa šesť rokov vozil po chrbte Bruselu. Hovoril, že to Únia je zlá a on robí veci dobre. Robí to trochu aj premiér Fico. Keď postavíme diaľnice, hovorí, že to on a SMER a nie, že to sú do posledného centu európske peniaze,“ hovorí Mikolášik.     

Premiér Fico v Štrasburgu viackrát zopakoval, že Únia musí byť voči ľuďom úprimnejšia. On sám bol. Ako prvý premiér sa europoslancom priznal, že doteraz ich prácu veľmi nesledoval, ale že sa to zmení. Pred dokonale nasvietenými fotografiami výstavy o Slovensku si na to s predsedom parlamentu Schulzom pripili šampanským. 

 

 

Prečítajte si aj Čo znamená Brexit pre Britov, pre Brusel a pre Slovensko