Work-life balance v pandémii

Dnes máme prvý máj – okrem iného aj sviatok práce. Veľa sa dnes hovorí o takzvanom work-life balance, teda rovnováhe medzi prácou a súkromným životom. A práve s týmto termínom mám ja pri niektorých skupinách ľudí trochu problém.

Veď si len vezmime napríklad také dámy. Podľa Európskej komisie strávi žena starostlivosťou o deti a domácnosť týždenne 62 hodín. Muž 36. Asi je jasné, komu sa rovnováha medzi prácou a životom hľadá ľahšie. A kto možno tieto dve entity ani oddeliť nevie.

Zdravotníčky v prvej línii

A teraz si vezmime ženy v prvej línii pandémie. Tvoria tri štvrtiny všetkých zamestnancov v zdravotníckom aj sociálnom sektore. Na Slovensku platí núdzový stav bez prestávky vyše polroka. Tento týždeň ho predĺžili o ďalší mesiac. Pre zdravotníkov a zdravotníčky to znamená možné presúvanie z nemocnice do nemocnice, ťažšie čerpanie dovoleniek, či podanie výpovede.

Chcete si pravidelne prečítať stĺpčeky žien v meste priamo vo svojom e-maili bez reklamy?

[[newsletter]]

Kým my sa tešíme z otvárania terás a cestovania mimo okres, oni sú radi, ak sa im podarí stráviť aspoň nejaký čas so svojimi rodinami – aj iný, ako ten, kedy upratujú, varia, píšu s deťmi úlohy, či vezú babke lieky. Rovnováha medzi prácou a životom? Myslím, že momentálne by zdravotníci túto otázku brali ako nepodarený vtip.

Ak nás niečomu pandémia stihla naučiť, je to azda väčšej vďačnosti. Za zdravie, prácu, či blízkych. Otázkou ale je, či nás naučila aj vďačnosti za tých vzdialenejších – napríklad ženy, ktoré po práci nastupujú na druhú, domácu šichtu, predavačky, zdravotníkov či sociálnych pracovníkov, alebo za tých, ktorí robia vážne, ťažké rozhodnutia pre spoločnosť na základe dát a faktov, bez zbytočného ega či emócií.

Prečítajte si

Dojímavé video k 10. výročiu sobáša: William a Kate s deťmi vymenili palác za táborák

Individuálna vďačnosť jednotlivcov je dôležitá, ešte dôležitejšia je však od tých vo vedení štátu. Môžu ju ukázať napríklad väčšou transparentnosťou v odmeňovaní na pracovných pozíciách všetkých úrovní, podporou žien či minorít vo vedení, či tým, že vezmú do úvahy nerovnosti pohlaví pri obnove ekonomiky, alebo využitím lekcií pandémie na reformu nášho zdravotníctva.

Jedna zdravotná sestra znižuje úmrtnosť

Podľa štúdie v Lancete, len jedna zdravotná sestra navyše pri lôžkach covidových pacientov znížila úmrtnosť na oddelení takmer o tretinu. Na Slovensku nám podľa oficiálnych odhadov chýba desať tisíc zdravotných sestier a tri tisíc lekárov. Mnohí považujú tento stav za jeden z dôvodov vysokej úmrtnosti na koronavírus.

Chýbajúci zdravotníci sú pritom chronickým ochorením nášho systému, o ktorom roky vieme. A napriek tomu systémové riešenia neprišli. Nevieme, kedy a či vôbec prídu. Vieme však, že ďalšie čakanie nás môže vyjsť draho. Kvalifikované sestry, ochotné ostať v sektore, sa stávajú čoraz väčšou vzácnosťou – problém nájsť ich majú už aj bohaté súkromné kliniky.

Lekári z južného Slovenska zas za lepšími platmi odchádzajú do Maďarska. Do toho všetkého sa v hlavnom meste už vyše tridsať rokov stavia nová štátna nemocnica, a pre nezhody politikov zdravotníci na dôstojnejšie pracovné podmienky stále len čakajú. Otázne je, dokedy sa im ešte bude chcieť čakať

Šéf lekárskych odborov, Peter Visolajský, sa po skončení pandémie obáva hromadného exodu ďalších doktorov a sestier. Hádam jeho obavy vezmú na vedomie aj kompetentní. Aby takto o rok v našich nemocniciach mal ešte kto sviatok práce oslavovať.